„Ale to vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba …“
(2 Timoteovi 3:1-2a) [zvýraznenie pridané]

Iba zriedkakedy spozorujeme rozdiel, keď sa veci menia veľmi pomaly. Som si istý, že poznáte príbeh (pravdepodobne mestská legenda), že keď hodíte žabu do pohára s horúcou vodou, táto okamžite z vody vyskočí, ale keď ju dáte do pohára keď je voda studená a vodu postupne zohrievate, ostane tam pokiaľ nezomrie.

Evanjelium sa v západnom svete počas posledných 50 (resp. viac) rokov postupne menilo tak, že to čo sa dnes považuje za evanjelium už nie je pravé Evanjelium, ale falošné evanjelium, ktoré sa podstatne a dramaticky líši od pravého Evanjelia. Ale keďže tieto zmeny prichádzali postupne, nik to nepostrehol.

Pavol sa väčšinou zmieňoval o Evanjeliu iba ako o „evanjeliu“ vo význame, že tu nie je iné evanjelium, predpokladajúc, že jeho čitatelia rozumejú čo tento pojem znamená. Ale skoro 30 krát nazýva evanjelium „evanjeliom Ježiša Krista“ (Rímskym 1:16, 1 Korintským 9:12 a pod.) alebo “evanjeliom Božím“ (Rímskym 1:1, 1 Tesalonickým 2:2, a pod.). Na základe známych skutočností, Marek začína svoje evanjelium „Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Syna Božieho“ (Marek 1:1).

Tým, že ho nazývajú „evanjeliom Kristovým“ chcú pisatelia Novej Zmluvy povedať, že Evanjelium je o Ježišovi Kristovi, je postavené na Ňom, a podľa Neho. Je naplnené Ním, a podľa Neho. A On je objektom a ústrednou postavou Evanjelia. Nikde to nie je vyjadrené zreteľnejšie ako v Pavlovej priamej definícii evanjelia:

„Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom, a skrze ktoré aj dosahujete spasenie, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem.“ (1 Korintským 15:1-4) [zvýraznenie pridané]

To je o Ježišovi Kristovi, o nikom inom. Áno, my sme boli príjemcami Jeho vykupiteľského diela, ale jediná úloha, ktorú sme v tomto veľkom diele mali, je to, že On zomrel „za naše hriechy“. Ale je to On Kto zomrel, Kto bol pochovaný, a Kto vstal z mŕtvych.

Tak teda, ako sa moderné evanjelium líši od Evanjelia Kristovho? Líši sa v tom, že Kristus už viac nie je centrálnou postavou a objektom posolstva – ale je to človek. Už to viac nie je Evanjelium Kristovo, ale je to evanjelium seba samého, a je to úplne iné evanjelium.

Stačí si iba predstaviť, ako je toto „evanjelium“ zvyčajne vysvetľované. Tí, ktorí kážu moderné evanjelium hovoria o tebe: Boh má pre teba plán, ako veľmi ťa miluje, chce aby si bol šťastný a naplnený, ako ťa chce On požehnať a urobiť ťa bohatým a urobiť ťa zdravým a uzdraviť tvoje manželstvo a pod. Aj keď mnohé z týchto vecí sú pravdivé, dôraz je na nesprávnom mieste. Títo kazatelia cítia potrebu predať ľuďom výhody spasenia, a tým sa posolstvo stáva zameraným na človeka.

V celej knihe Skutkov nachádzame, že oni kázali „Ježiša Krista“. To bolo ich posolstvo začínajúce na Svätodušné sviatky (Skutky 2:22) a končiace posledným veršom (Skutky 28:31).

Niektorí môžu namietať, že to je iba sémantika a zaoberanie sa maličkosťami, a že všetko na čom záleží je, že ľudia začnú akceptovať Ježiša. Nie, toto je podstatné pre Vieru. Sú to rôzne evanjeliá, a každé predstavuje iného Ježiša. Pavol varoval, že tu bude „iné evanjelium“ a „iný Ježiš“:

„Lebo pravda, ak ten, kto ide k vám, káže iného Ježiša, ktorého sme nekázali, alebo ak dostávate iného ducha, ktorého ste nedostali, alebo iné evanjelium, ktoré ste neprijali, pekne znášate.“ (2 Korintským 11:4) [zvýraznenie pridané]

Na povrchu iné evanjelium a iný Ježiš vyzerá veľmi podobne skutočnému evanjeliu a skutočnému Ježišovi, ale obe sú falzifikátom posilnené úplne iným duchom – duchom Antikrista (1 Jána 4:3)

Evanjelium Kristovo a evanjelium seba samého nesú odlišné posolstvo: Objektom prvého je Ježiš Kristus, Jeho osoba, Jeho práca a Jeho sláva. Objektom druhého posolstva je vlastné ja. Toto posolstvo sa sústredí na to, čo môže človek získať od Boha a ako všetko čo Kristus urobil a robí, sa točí okolo požehnania človeka.

Odozva na tieto dva rozdielne evanjelia vedie k dramaticky rozdielnym výsledkom. Evanjelium Kristovo je nepopulárne a veľmi málo ľudí ho prijíma, kým evanjelium zamerané na seba je populárne a zhromažďuje veľa ľudí. (Matúš 7:13-15) Tiež vedú k veľmi odlišným postojom u svojich nasledovníkov. Tí, ktorí sú poslušní Evanjeliu Ježiša Krista mu slúžia a ich životy a náuka sa točí okolo Neho – sú zameraní na Krista. Tí, ktorí si vybrali evanjelium seba samého slúžia sebe, a ich životy sa točia okolo seba samých – sú zameraní na seba.

Tieto posolstvá vytvárajú nielen rôznych nasledovníkov, ale vytvárajú celé kongregácie, ktoré sú buď zamerané na seba alebo zamerané na Krista.

Tieto rozdiely sú viac než len malý rozdiel v tom, na čo kladieme dôraz. Sú v úplnom protiklade. Skutočné evanjelium vytvára pokánie a vieru jedine v Krista. Evanjelium seba samého vytvára aroganciu a seba-spravodlivosť. Evanjelium Kristovo vedie k večnému životu, kým evanjelium seba samého vedie k večnému zatrateniu. Tí, ktorí boli pritiahnutí evanjeliom seba samého nie sú zachránení – títo vložili svoju dôveru vo falošné posolstvo s falošným spasiteľom.

Nikde nie sú tieto dva evanjelia zreteľnejšie vykreslené ako v Ježišovej službe. Židia kázali Mesiáša, ktorý naplní ich politické, ekonomické a ego-centrické ciele. Ich posolstvo bolo zamerané na seba, a koniec koncov vôbec nie odlišné od posolstva, ktoré je populárne dnes. Nemali čas pre strápeného Služobníka, ktorý nechcel tancovať podľa ich melódie. Vytvorili evanjelium, ktoré nemalo nič spoločného s Bohom a Jeho zámermi, ale ktoré malo všetko spoločné s ich cieľmi, plánmi a ambíciami. Popri tom ukrižovali Pána Slávy (Skutky 2:23) a priniesli Boží súd na celý národ.

Čo ľudia požadovali od Ježiša pred 2000 rokmi je presne to isté čo od Neho požadujú dnes: Štastie, zdravie, materiálne požehnanie, riešenie problémov, povzbudenie ega, politickú nadvládu, v krátkosti – nebo na zemi. Keď im Ježiš odmietol dať tieto veci, a namiesto toho im ponúkol kríž a večný život za krížom, ukrižovali ho a vybrali si Cézara ako svojho kráľa (Ján 19:15).

Moderné kresťanstvo Ho neukrižovalo, ale Ho potichu vyviedlo zo zadných dverí kostola von, a zabuchlo dvere (Zjavenie 3:20) a korunovalo seba ako svojho kráľa.

„... lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné: tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho. On je pred všetkým, a všetko spolu má v Ňom svoje bytie. On je hlavou tela, cirkvi, On počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby Jeho bolo prvenstvo vo všetkom.“ (Kolosenským 1:16-18)

Pravda:
„Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu.“

Pastor Anton Bosch je autorom knihy Building Blocks of the Church: Re-examining the Basics and Contentiously Contending.
Uverejnené v Discernment Research Group @ 5/27/2011 10:44:00 AM

Adresa pôvodného článku: herescope.blogspot.com/2011/05/gospel-of-self.html
Tento článok bol na serveri www.mvt.sk uverejnený so súhlasom autora.

Dátum zverejnenia: 31.10.2011
Domovská stránka: www.mvt.sk