Správne a pravé hodnoty v živote človeka sa dajú prijať do života ako hodnotový systém, podľa ktorého chce človek už žiť, ak predtým žil podľa hesla, čo si utrhneš v živote to máš. Čo si utrhneš to máš, je heslo tých, ktorí si zamenili bohov. Vidia len seba, svoj prospech a tomu podriaďujú všetko, aj svoju vieru.

Nepoznanie pravého Boha vedie k uctievaniu modiel aj seba samého. Zámena bohov spôsobuje falošnú filozofiu a hodnotový systém v živote človeka. V dnešnej dobe, ktorá potiera pravdu a skôr jej vyhovuje relativizmus, v ktorom sa dá lavírovať a presadzovať tak svoje záujmy, je až nebezpečné hovoriť o pravom Bohu. O tom, že Ježiš Kristus je pravý Boh a ako hovorí žalmista – Hospodin, jediný Boh a iného nieto. Mať svoje presvedčenie ako kresťania - zjavenie, že je iba jediný Boh, ktorý stvoril nebo a zem, posúva v dnešnom zmýšľaní sveta kresťana do pozície netolerancie.

Práve z obvinenia, že ako kresťania môžeme byť označení ako netolerantní sa stáva, že nevydávame svedectvo hodné mena kresťan. Možno by sa stačilo postaviť do pozície som kresťan, a netolerantní ste vy ak mi bránite mať svoj názor a presvedčenie. Ak sa však kresťan chce páčiť svetu, a byť obľúbený, a preto hovorí o tolerancii k modlám aj tam kde má vydať svedectvo pravde, tak je nepresvedčivým svedkom zmŕtvychvstalého Ježiša Krista a tí, ktorí Krista nepoznajú nebudú vidieť rozdiel medzi Ježišom Kristom a inými bohmi. Kresťan, ktorý nehovorí jasne o svojom Bohu neveriacim, či inoveriacim predstavuje tak svojho Boha len ako jedného z mnohých.

Môj Boh a Pán – vyznanie prvotnej cirkvi o Ježišovi Kristovi je vyznaním, že je tu JEDINÝ Boh a iného nieto. Tento jediný Boh nelavíruje medzi lžou a pravdou, polopravdou a úkladmi, aby ľudí získal na svoju stranu, aby Ho ctili. Ježiš Kristus je pravda samotná, je pravý Boh a Jeho konanie je s nami ľuďmi vždy čestné. On je svetlo, v ktorom niet ničoho tmavého, zákerného, prečo by sme sa mali od Neho odvrátiť. Ako Polykarp môžeme vyznávať pri našom Pánovi, On mi nič zlého neurobil.

To, čo robia zlé v mene Božom sú ľudia,ktorí si pravého Boha zamenili za boha iného. Za takého, ktorý vyhovuje ich plánom, cieľom ich heslu- utrhni si a máš. A tak sa to stalo aj pri kráľovi Achabovi, ktorý mal viesť ľudí z pozície svojho postavenia v národe k uctievaniu pravého Boha.

Čo zapríčiňuje prvotnú príčinu zámeny Boha za modlu? Myslím si, že nespokojnosť s tým Bohom, ktorého máme v porovnaní s inými bohmi. Ako keby ten náš Boh nebol moderný. Ak sa ľudská duša a oči nepodriaďujú poslušnosti Bohu, dávajú priestor túžbam mať a byť ako tí naokolo, v tej ktorej dobe.

O Achabovi čítame, že robil to, čo sa nepáčilo Hospodinovi, ale tromfol svojich predkov v tom, že si zobral za manželku Izebel a Acháb nepriviedol k viere v Pravého Boha ju, ale naopak v Písme čítame, že on šiel a slúžil Baalovi, klaňal sa mu, postavil chrám a oltár Baalovi. Výsledkom jeho duchovného života inému bohu bolo z jeho strany prenasledovanie všetkých, ktorí Hospodinovi slúžili.

Na hore Karmel, Boh pred ľuďmi skrze jedného človeka, svojho služobníka Eliáša, preukázal svoju moc, keď vypočul modlitbu Eliášovu, toho Eliáša, ktorému bezbožný Áchab, keď ho uzrel povedal: „Si to ty, čo do záhuby vedieš Izrael?“ Ten, čo národ vedie do záhuby obviňuje iného z tohto činu. Eliáš mu však nebojácne odpovedá: „Ja nevediem do záhuby Izrael, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili príkazy Hospodinove a chodíte za baalmi.“ Na hore Karmel Abchab videl moc Božiu, ale aké poučenie si z toho zobral? Obnovil bohoslužbu Hospodinovi – nie! Zrušil prenasledovanie, keď videl, že aj ľud padol na kolená a vyznával „Hospodin je Bohom, Hospodin je Bohom“. Nie! Prišiel domov, povedal všetko žene, a tá to zariadila po svojom, podľa svojich hodnôt.

Neskôr pri Nábotovej vinici vidíme, že Áchab sa nepoučil, nevrátil sa k Hospodinovi. Žil podľa hesla, čo si utrhneš to máš. Ak to nevieš sám, máš tu blížneho, ktorý bude trhať pre teba. A tak aj v tomto prípade Achab, ktorý žil uprostred božieho ľudu, si zamenil bohov a nežil podľa správnych hodnôt. Veď kvôli jeho túžbe po zeleninovej záhradke bol zabitý človek. Aj dnes si je možné zameniť bohov pravého za nepravého tak, ako to urobil kráľ Achab. Aké sú naše túžby evanjelici, aj my túžime po nejakej svojej záhradke? Koľkí budú obetovaní?

Ale aj dnes je možné zameniť nepravého boha za Boha jediného, ktorému volajú v nebi:

„Chváľte nášho Boha všetci Jeho služobníci, ktorí sa Ho bojíte, malí i veľkí!“ Zj19,5
„Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, ....“ Zj 15,4

Autor: Ľubomíra Mervartová, ev. farárka
Dátum: 23.7.2010, Mengusovce