Zverejnené na serveri WorldNetDaily: 20. decembra 2008, 12:30

Siedmim kresťanským študentom v Quebec-u bolo v priebehu niekoľkých posledných dní doručené oznámenie o pozastavení (štúdia) – a môžu čeliť vylúčeniu – kvôli odmietnutiu účasti na novom povinnom kurze „Etika a Náboženské vzdelávanie“ (ERC), ktorý je podľa kritika „povrchnou zmesou moderných (otrepaných) teoretických fráz“, ktorého cieľom je presvedčenie detí, že „všetky náboženstva – vrátane pohanských animizmov a kultov – sú rovnako 'pravdivé'.“

Denník Kanadský Národný Kuriér zaznamenal rozvíjajúcu sa konfrontáciu medzi učiteľmi, ktorí nariadili študentom zúčastniť sa kurzu a študentmi a ich rodičmi, ktorí protestujú proti tomu, čo vnímajú ako faktické vštepovanie názorov podporujúcich spoločenský a morálny relativizmus.

Kým sedem študentov už bolo navrhnutých na postih, stovky ďalších sa dožadujú oslobodenia od povinnosti navštevovať tento predmet, a niekoľko rodičov podalo na uvedený kurz právnu žalobu.

16 ročný syn pani Diane Gagne, Jonatán je jeden z tých, ktorý boli potrestaní pozastavením (štúdia). Odmietol sa zúčastniť dve hodiny do týždňa trvajúceho kurzu, pretože tento vyučuje hodnoty, ktoré sú v úplnom rozpore s jeho náboženským presvedčením.

„Povedal mi, „Mama, ja trvám na svojom, a budem na tom trvať a bojovať do konca,“ povedal Diane Gagne. „Sme pripravení ísť až k (prípadnému) vylúčeniu“.

Rodinu v spore proti pozastaveniu (štúdia), ktoré uložila štátna stredná škola v Granby, Quebec zastupuje právnik Jean-Yves Cote, ktorý zastupuje aj ďalšiu rodinu so súdnou námietkou na štátnu žiadosť.

Podľa podmienok kurzu, „je záležitosťou štátu určiť aký náboženský obsah sa bude vyučovať, a v akom veku, čo je tvrdenie, ktoré úplne potláča autoritu a úlohu rodičov“, hovorí pre denník Jean Morse-Chevrier, z Quebeckej asociácie katolíckych rodičov.

V roku 2005 sa zmenou v zákone odstránilo právo rodiny vybrať si medzi „Katolíckou“, „Protestantskou“ alebo „etickou“ výukou v triedach. Táto zmena nadobudla platnosť v minulom lete.

Hovorkyňa Quebeckého oddelenia výuky Stephanie Tremblay povedala denníku, že rady škôl obdržali od rodičov viac ako 1400 žiadostí o uvoľnenie z uvedenej náuky pre svoje deti, ktorá dáva väčší dôraz na feminizmus ako na kresťanstvo, a prehlasuje, že Raeliánske hnutie (ateistické náboženstvo) je stovky rokov pred inými vierami.

Tiež potvrdila, že školné rady odmietli každú žiadosť o uvoľnenie z kurzu.

Vysvetľovala, že sa tu nejedná o „náboženskú výuku“.

„Je to náboženská kultúra“ tvrdí. „My predstavujeme mladým ľuďom náboženskú kultúru podobne ako im predstavujeme hudobnú kultúru“.

Vedúci činitelia Hlasu martýrov (Voice of the Martyrs), ktorí denne pracujú proti prenasledovaniu kresťanov na celom svete, oznámili v článku na svojom blogu, že študentom patrí uznanie za ich odpor k štátnemu náboženskému vyučovaniu.

„Veríme, že štát nemá právo nariadiť náboženské vyučovanie, nútiť študentov učiť sa obsah iných náboženstiev, a zámerne sa snažiť podvracať náboženské presvedčenie tých, ktorí odmietajú akceptovať relativistický pohľad na pravdu. Je právom a zodpovednosťou rodičov, nie štátu, vychovávať deti podľa svojej náboženskej viery“, hovorí sa v prehlásení.

„Náboženské kurzy, ak sú v ponuke, majú byť voliteľné alebo majú byť k dispozícii alternatívy. Ale štát nesmie určovať aký náboženský obsah bude alebo nebude predkladaný deťom, obzvlášť ak je tento v protiklade so želaním rodičov.“

V Národnom Kuriérovi, redaktorka Barbara Kay napomenula predstaviteľov škôl za výuku toho, čo opísala ako „hrozivé zasahovanie do demokraticky stanovenej listiny práv, ktorá je vyhradená do kompetencie (zodpovednosti) rodičov.

Pokračuje, „ERC bolo fakticky prijaté úradným nariadením, a jeho poslaním je vštepiť do študentov 'normatívny pluralizmus' (smer uznávajúci existenciu viacerých podstát sveta). 'Normatívny pluralizmus' je prezlečený morálny relativizmus, ideológia, ktorá tvrdí, že tu nie je absolútne dobro (spravodlivosť) alebo zlo, a že je tu tak veľa 'právd', koľko je názorov (rozmarov).

„Programu je prisudzovaný titul najhorší vzdelávací model pre malé deti: 'pedagogika konfliktu' filozofa Hegela. Ako sa vyjadril jeden zo zakladateľov programu ERC, študenti 'sa musia naučiť zreorganizovať (rozrušiť) príliš jednomyseľnú identitu' a zažiť 'rozdielnosť a nesúlad'.

V učebnom pláne je roztrúsený politicky prijateľný materiál, ktorý otvorene podvracia Židovsko-kresťanské hodnoty. V mnohých manuáloch sú pojmy ideológia a náboženstvo zjednotené. Aplikovaná sociálna veda (sociálne inžinierstvo) predstavuje základ ERC programu: v nedávno vydanej knihe aktivít, je napríklad venované 12 strán kresťanstvu a 27 strán feminizmu …

Autorka článku ďalej pokračuje: „Pohanstvu a kultom je pridelený rovnaký status ako Kresťanstvu. Čarodejnice 'sú ženy ako každé iné v bežnom živote'; 'Technologicky sú [Raeliáni (ateisti)] pred nami 25000 rokov vo výhode'. Keď zvážime, že z 80000 etnicky pôvodných obyvateľov Quebecu sa iba 700 stotožňuje s pôvodnou duchovnosťou (veľká väčšina pôvodných obyvateľov sú kresťania), pôvodnej duchovnosti (nesprávne spájanej s ekológiou a ochranárstvom) je takto venované neadekvátne veľa priestoru a vážnosti.“

Podľa právnika (ktorý zastupuje rodiny) Jean-Yves Cote, môže táto záležitosť rýchlo skončiť pred Najvyšším súdnym dvorom Kanady. Povedal, že v jeho druhom prípade (v Drummondville) bude pojednávanie pred Vyšším súdom v máji, a to bude test, či tento kurz zasahuje do garantovaných práv v Kanade.

Keďže uvedený kurz je povinný pre všetkých študentov, nie iba pre verejné štátne školy, 600 študentov z Motrealskej strednej školy 'Jesuit Loyola' požiadalo o uvoľnenie (z kurzu), pričom však všetky žiadosti boli zamietnuté.

Následne škola podala svoj vlastný súdny protest. Hlavný predstaviteľ Paul Donovan povedal denníku Kuriér, že nariadenie vyžaduje relativizmus.

„V podstate sa tam hovorí, že náboženstvo je iba, 'Ty máš rád paradajkovú polievku a ja mám rád hrachovú polievku, a teda nebuďte všetci pohoršení, pretože niekto má rád paradajkovú polievku. Je to naozaj len záležitosť preferencií.'“ povedal denníku Kuriér. „Náboženstvá môžu byť (čarodejnícke) Wicca, alebo Raeliánske alebo niektoré z nových hnutí alebo ateistické alebo agnostické.“

Sylvain Lamontagne povedal pre publikáciu Globe Campus education, že kurz je náboženský 'fast food'. „Nemôžete to podávať deťom. Iba ich to popletie.“ povedal. „Náboženstvo nie je čínsky bufet. Nemôžete si vybrať jedno, a potom niečo iné, podľa toho ako sa vám chce.“ (To je typická črta pre náboženstvo New Age - vyber si v čo chceš veriť, poskladaj si "svoje náboženstvo." - pozn. prekladateľa)

Kay cituje ako je v kurze „vysvetľované“ Zlaté pravidlo:

„Kresťanské 'Rob pre iných to, čo chceš aby iní robili tebe', Židovské 'Miluj svojho blížneho ako seba samého' a Islámske 'Nik z vás nie je skutočným veriacim, ak si neželá pre brata to, čo si želá pre seba.' Všetky sú predkladané v ERC textoch ako rovnaké priznanie sa k spoločnej humanite všetkých Božích detí,“ píše v článku.

„Ale v skutočnosti je tu vo výklade hlboká priepasť medzi 'inými' podľa kresťanstva, 'blízkymi' podľa židovstva – kde sa obidva odkazujú na všetkých ľudí, a 'brata' podľa Islámu, ktorý sa týka iba muslimov. Tu je (proklamovaná) 'rozdielnosť a nesúlad' skutočne hodná „le questionnement' (vypytovania resp. vypočúvania). Ale podpora skutočne kritického myslenia je presne to, čomu sa ERC kurz pokrytecky vyhýba.“ napísala autorka článku.

Podľa nej, „Quebec mení kurz a smeruje do hrôzu naháňajúcej Orwellowskej štátnej sféry.“

© 2008 WorldNetDaily

Komentár prekladateľa:

Uvedený článok znovu potvrdzuje trend odchodu od Boha, tak ako ho definuje kresťanstvo, a tiež od absolútnych hodnôt, tak ako ich poznáme z kresťanskej vierouky. Tieto snahy začínajú naberať ako na sile resp. agresivite, tak aj na intenzite. Je možné ich definovať ako odchod od absolútnych hodnôt Božieho kráľovstva (Božia pravda, spravodlivosť, láska, svätosť) k relatívnym hodnotám tohto sveta, ako sú vzťahy, jednota, pragmatizmus, bezbrehé sledovanie cieľov resp. snov človeka, ktorý je v tejto novej filozofii stredobodom pozornosti (a teda bohom). Ak sa niekedy pred 10-20 rokmi začali formovať zásady náuky New Age, tak súčasnú fázu je možné charakterizovať ako systematické uplatňovanie tejto teórie v praxi.

Je smutné ako vyzerá reakcia kresťanov, ktorí namiesto toho, aby VERNE kázali slovo Božie, a VERNE ho žili vo svojom živote, radšej volia ľahšiu cestu, ktorá znamená pohodlie a uznanie zo sveta. Hovorí sa síce o „efektívnej evanjelizácii“, ale tá už nie je založená na moci Božieho slova, ktoré má moc zachrániť hriešnika, ale skôr na zážitkovosti (pocitoch, prežitkoch), svetských metódach manažmentu a marketingu, založených na posilňovaní sebaúcty neveriacich, na meditačných technikách, a na stovkách rôznych hier resp. iných zábaviek, ktoré majú neveriacich prilákať do cirkve. Paradoxne, sa tak cirkev stáva skôr zábavnou inštitúciou pre ľudí zo sveta, kde používané metódy a filozofia až príliš nebezpečne pripomínajú metódy a filozofiu, ktorú poznáme z hnutia New Age.

To má logicky svoje negatívne odozvy aj v osobnej rovine. Namiesto verného zvestovania Slova Božieho sa zvestuje nevýrazný, nezaujímavý sykretizmus so svetskými náukami resp. inými náboženstvami. Namiesto hovorenia pravdy, sa volí tzv. politický prístup (zvyčajne získaný na kurzoch pop-psychológie), kde takýto rýchlopečený samozvaný politik vie bez zaváhania:

• presvedčiť ľudí o tom, čo je „správne“
• dostať ich tam, kam chce
• vyhnúť sa konfliktu
• budovať krásne vzťahy
• a pod.

Akosi už nikomu nevadí, že

• sa tu manipuluje s ľuďmi, nehovorí sa pravda, ale skôr sa používa metóda „účel svätí prostriedok“
• konfliktu sa jednoducho vyhýba tak, že sa nerieši, a keď sa niekto sťažuje, tak ho ubijeme stovkami citátov o tom, že máme hľadať „pokoj“. Ak sa daná osoba ani tak neprispôsobí prúdu, tak ju jednoducho z nášho spoločenstva vylúčime – samozrejme nie na základe faktov, logiky, morálky a Božieho slova, ktoré zvyčajne hovoria pravý opak, ale napr. na základe toho, že to „ruší vzťahy“, že takýto „konflikt nevyzerá dobre na verejnosti“, kvôli „neadekvátnemu správaniu“ a pod. Cirkev tak namiesto toho, aby sa stala príkladom čestného a morálneho jednania a riešenia konfliktov založeného na hľadaní pravdy, tak skôr inklinuje k tomu, ako sa konfliktu vyhnúť, aby neutrpel náš image (podobnosť s politikou nie je náhodná).
• Krásne vzťahy sú akurát krásne povrchné a účelové, a často skôr bránia tomu, aby sa dostalo zadosť pravde a spravodlivosti - „veď predsa nebudeme rušiť vzťahy, ktoré sme tak dlho a pracne budovali …“

V takomto prostredí je naozaj vzácne, keď sa ešte nájdu kresťania, ktorí sú ochotní odvážne (aj za cenu vlastnej ujmy) tomuto synkretizmu so svetom povedať svoje jasné NIE. Je potrebné sa modliť aj za týchto kresťanov v Kanade, ktorí tú odvahu a presvedčenie založené na Božom slove majú, aby aj v tejto skúške obstáli. Nech už tento spor dopadne akokoľvek, je potrebné zostať verný Bohu a Božiemu slovu, a nevydať sa na lákavú a ľahkú, ale zároveň zradnú a pomýlenú cestu k falošným, pominuteľným hodnotám tohto sveta.

Bol by som veľmi rád, keby sa aj v našej krajine kresťania tak zásadne dokázali postaviť za Božie pravdy a Božie slovo, a nepodľahli vyššie uvedeným problémom vo vzťahoch, ktoré sú v menších komunitách ďaleko silnejšie. To čo je za morom chápané ako vieroučný problém, môže byť u nás chápané ako problém osobný, ktorý sa takto, bohužiaľ so všetkými následkami, aj rieši. Stačí ak sa pri jasnej prezentácii biblického názoru dostanete do konfliktu s inou osobou, resp. záujmovou skupinou. Chýbajúce jasné zvestovanie a výklad Slova Božieho, chýbajúce stanoviská kresťanských denominácií k zásadným problémom dnešnej doby (svetským filozofiám, náukám čo metódam), a množstvo už aplikovaných kompromisov so svetom vytvárajú priestor, kde sa už nerozhoduje na základe faktov, pravdy a Božieho slova, ale skôr subjektívne, politicky a na základe pochybných ale vplyvných referencií „od známych“.

Nedávno som počul, že na jednom z kresťanských seminárov odznela veta, že je potrebné sa držať spolu, lebo keď niekto vylezie zo zákopu (bunkra), tak hneď schytá plnú dávku. Hoci na uvedenom tvrdení je určite veľa pravdy, svojou povahou skôr spadá do kategórie tých relatívnych (silne motivačných a citovo podfarbených). Naša jednota totiž nie je to, čo nám nám zabezpečí prístup do Božieho kráľovstva, tu je skôr na mieste hovoriť o vernosti Bohu a jeho Slovu, o viere v Boha a jej každodennom uplatňovaní v našom živote (čím sa následne môže vytvoriť, ako hovorí Luther, spoločenstvo svätých, kresťanov). Ak si totiž napr. postupnosť uvedených krokov zameníme, alebo ak sa do bunkra vlúdi vlk prezlečený za baránka, volanie po jednote (v bunkri) môže mať na takéto spoločenstvo silne deštruktívne následky.

Je ťažké v tejto dobe obstáť a nepodľahnúť množstvu pokušení, ktoré sľubujú rýchle a veľké výsledky, obľúbenosť a úspech zároveň. Nehovorím len o svete, toto všetko sa dnes sľubuje aj v cirkvi. Je možné vidieť množstvo príkladov, ktoré z dlhodobého hľadiska skončili neslávne a namiesto pôvodne proklamovaného úspechu cirkvi skôr uškodili. Či si to viac alebo menej uvedomujeme, uvedené „moderné trendy“ na nás v rôznych situáciách a formách vplývajú, a z tohto dôvodu je potrebné sa viac a častejšie venovať štúdiu Božieho slova a modlitbe, aby sme aj v tejto dobe synkretizmu obstáli a zostali verní. V dobe, v ktorej sa človek považuje za boha, nadobúda sebastrednosť, sebaúcta a sebaspravodlivosť obludné rozmery, výsledkom čoho je prevaha neprávosti, strata akýchkoľvek absolútnych hodnôt, morálky a svedomia. Ako kresťania však máme nádej, ktorú nám nik, ani v tých najhorších časoch, nemôže vziať. Je však na nás, čo je tou skutočnou prioritou v našom živote, v čo skladáme svoju nádej. Ak je to náš Pán Ježiš Kristus, tak On môže zabezpečiť aj to, aby sme zostali verní, a aby sme vo svojej viere vytrvali. Potom nás ani nespravodlivosť okolo nás, ani prenasledovanie a vylučovanie zo spoločnosti, ani osobné spory akéhokoľvek druhu nemôžu odlúčiť od lásky Božej, a od toho, čo pre nás náš Pán Ježiš Kristus pripravil vo večnosti.

Pane, očisti nás od našich hriechov, stvor nám srdce pokorné a čisté, a pomôž nám, aby sme ti zostali verní až do konca. Amen.

Aké hodnoty máme hľadať?
„Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“
Mt 6, 19-21

Čo je prioritné, a čo následné (veci potrebné pre život v tomto svete):
„Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“
Mt 6,33

Nič nás neodlúči od lásky Kristovej, ak jemu patríme:
„Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.

Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“
R 8, 35-39

Preklad a komentár: Jaroslav Mervart, 2.1.2009
Domovská stránka: www.mvt.sk