Za tých, ktorí nerozumeli Božích veciam sa Ježiš modlil k Otcovi: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ L 23,34a

Podobné slová modlitby sú adresované všetkým v cirkvi, ktorí v nevedomosti neznajúci Spasiteľa znevažujú Božie veci. Nič neosoží človeku ak prichádza prijať Božie dary s pohŕdaním v srdci. Keď znevažuje všetko, čo nám Boh pri sviatostiach ponúka.

Cirkev sa stále snaží o privedenie človeka k Bohu. Aby človek pochopil, že bez Boha nemá život. Aby človek pochopil, že ignorovať, nevšímať si, či pohŕdať Bohom nemožno. Aby sme chápali, že Boh je Vládca vesmíru, ktorému sa nemožno beztrestne vysmievať. Ak patríme do spoločenstva cirkvi Pán Boh nám nedal svoje slovo, sviatosti k tomu, aby sme sa z nich vysmievali. Máme ich preto, aby sme v nich našli posilnenie k novému životu.

Ako to ale vyzerá v praxi. Hovoríme o živej viere, ale kde je. U koho ju nájdeme. Len u hŕstky. Málo je tých, ktorí kráčajú po Božej ceste. Väčšina sa uspokojí so svojím podaním života cirkvi. Podľa ľudí pohŕdajúcich sviatostami a všetkým čo je spojené s cirkvou je pre nich prijateľný len ten farár, pastor, ktorý koná podľa ich vôle. Ktorý pochváli aj ich neviazanú lásku. Nič od nich nechce, nepožaduje. Ktorý nehovorí o zmene srdca, ale len o tom, že ich chápe. Ktorý predstavuje Pána Boha ako toho, ktorý sa nenahnevá, keď sa porušuje Jeho zákon.

Skúste počúvať, ako sa rozpráva v rodinách po takých udalostiach ako je Krst či Večera Pánova. Nedávno som čítala, ako sa s rozčúlením rodina pokrsteného dieťatka vyjadrovala ku krstu, lebo vraj voda ktorou farár krstil zobudila dieťatko, a to plakalo. Dokonca na radu príbuzných mala rodina tomu farárovi vynadať.

O čo nám ide? Aké sú naše rodiny, evanjelici? Keď apoštol Pavol hovorí - že Písma nás učia múdrosti od mladosti na spasenie. Tak učme už deti a vnúčatá u nás doma chápať Božie veci.

Od mladosti učený vo viere by mal každý evanjelik chápať, o čom sú sviatosti a život kresťana. Ale to nie je len vecou učenia sa. Naučiť sa môžeme veľa vecí. Dokonca aj predstierať akú takú zbožnosť. Ale učiť za z Písma svätého to zahŕňa aj aplikáciu pre môj život.

Cítiť vďačnosť za milosť Božiu, to sa naučiť nedá. Ak niekto nepozná milosť Božiu danú nám v Pánovi Ježišovi Kristovi, tak takému človeku veci Božie budú vždy na posmech.

Pri krste prekáža voda, množstvo vody. Pri Večeri Pánovej počuť poznámky typu: poďme si upiť, farár mohol dať viac vypiť, na budúce nech kúpi lepšie víno. Porozmýšľajme evanjelici, či nie je potrebné robiť misiu hlavne vo svojej rodine, aby generácia po nás vedela, čo je to bázeň pred Bohom.

Dnes sa pýtaj sám seba, aký je vlastne tvoj vzťah k Božím veciam a k Bohu samotnému. Je prvé, čo ťa napadne pri Božích veciach posmech alebo bázeň a vďaka za to čo Boh dáva?

Autor: Ľubomíra Mervartová, ev. farárka
Dátum: 13.11.2007, Mengusovce