23. júla 1983 pod označením let 143, lietadlo Boeing 767 spoločnosti Air Canada vzlietlo z Motrealského medzinárodného letiska Montreal-Dorval na cestu do Edmontonu v Alberte. Na palube bolo 69 pasažierov a posádka. Približne v polovici cesty do cieľa, nad malou komunitou v Red Lake v Ontariu, blízko hraníc s Manitobou, zazvonil v kokpite alarm, indikujúci problém s tlakom paliva na jednej strane lietadla. Piloti, predpokladajúc, že zlyhala palivová pumpa, prijali nápravné opatrenie a rozhodli sa v lete pokračovať. Ale iba o chvíľu neskôr dostali podobné varovanie z druhej strany lietadla. Bezprostredne na to zlyhal jeden z motorov, a piloti začali pripravovať okamžité pristátie na letisku vo Winnipegu, najbližšom letisku s pristávacou dráhou dostatočnej dĺžky pre takéto veľké lietadlo. V tomto stave sa nejednalo o mimoriadnu udalosť (stav núdze), keďže moderné lietadlá sú konštruované aj na let s jedným motorom. Avšak, kým piloti rozprávali so vzdušnými kontrolórmi vo Winnipegu, počuli nový alarm, ktorý nikto z nich predtým nepočul. Tento alarm indikoval, že zlyhali obidva motory. V priebehu sekúnd, veľa prístrojov v kokpite prestalo fungovať a po zastavení druhého z motorov sa v lietadle rozhostilo desivé ticho. Letu 143 došlo palivo vo výške 8,5 km nad zemou.

Kapitán Bob Pearson a prvý dôstojník Maurice Quintal čelili skoro nemožnej úlohe. Mali pristáť s moderným lietadlom, 136 tonovým klzákom, bez motorov, bez pohonu, bez väčšiny prístrojov. Takáto udalosť nemala precedens v histórii letectva, a ani tréningy ani letecké manuály neboli na riešenie takejto situácie pripravené. Rýchla kalkulácia ukázala, že nie je možné kĺzavo letieť celú cestu do Manitoby. Kapitán Pearson navrhol, aby sa pokúsili pristáť na jeho starej základni vojenského letectva v Gimli v Manitobe. Netušil, že pás pre lietadlá v Gimli bol už dávnejšie vyradený z prevádzky, a stal sa plochou na preteky áut. Pristávacia plocha bola rozdelená na dve cesty so zvodidlami v strede. Práve v tento deň bol „Deň rodiny“ a závodisko a miesta okolo bývalej pristávacej plochy boli pokryté autami a kempistami, kde si fanúšikovia pretekov vychutnávali denné podujatia. Piloti obrátili lietadlo smerom ku Gimli, netušiac čo sa tam deje.

Ako sa lietadlo približovalo ku Gimli, boli skúsenosti pilotov preverené až do extrému. Kapitán Pearson bol nadšený pilot klzákov, a vedel veľa trikov potrebných v tejto profesii. Jedno z nich použil, neuveriteľný čelný kĺzavý manéver na spomalenie lietadla a zníženie výšky tesne pred pristátím. Úžasne dokázal položiť lietadlo na pristávaciu plochu, a zastaviť ho bez prevrátenia sa na zástup ľudí. Keďže chýbala potrebná energia na spustenie predného kolesa, lietadlo sa po pristátí zosunulo na prednú časť. To bola jediná vážnejšia škoda, ktorá sa prihodila na lietadle. Všetkých 69 pasažierov a posádka sa vyviazli bez zranenia. Stroj 767 bol rýchlo opravený a zostal v prevádzke ďalších skoro 25 rokov do vyradenia 1. januára 2008. Obidvaja piloti boli ocenení diplomom Fédération Aéronautique Internationale za vynikajúce zvládnutie mimoriadnej situácie v letovej prevádzke.

Následné vyšetrovanie rýchlo objavilo v čom bola chyba na lietadle, ktoré bolo teraz označované ako Klzák Gimli. V tom čase Kanada prechádzala procesom konverzie z imperiálneho na metrický systém mier. Pilot správne vypočítal množstvo paliva, ktoré je potrebné na let z Montrealu do Edmontonu. Avšak technik zodpovedný za tankovanie nesprávne prepočítal konverziu z metrickej do imperiálnej miery. Let 143 neopustil Montreal s 22,300 kilogramami paliva ako potreboval, ale s 22,300 librami, čo je iba niečo viac ako polovica potrebná na tak dlhý let. To bol jednoduchý prípad, kedy pozeranie na zlý štandard, na nesprávnu mieru, skoro viedlo k tragickým následkom.

Keď som včera myslel na tento príbeh, uvažoval som nad mojou tendenciou držať sa zlého štandardu. Rozmýšľal som nad tou časťou môjho srdca, tou hrozne skazenou časťou, ktorá rada počuje o zlyhaniach, hriechoch a skazenosti iných. Je to tá časť môjho srdca, ktorá ukazuje na ľahký a zlý štandard – štandard iných ľudí. Veľmi rád meriam moje srdce, moju vieru porovnaním seba k iným. A nevyhnutne, často v takomto porovnaní vyzerám dobre. Sme predsa len hriešna skupina ľudí, ktorá neustále nachádza nové a kreatívne spôsoby ako hrešiť voči Bohu.

Je tu lepšia miera.

Druhá časť

Čas od času sa môj syn rozhodne, že je správny čas na postavenie papierového vojenského lietadla. Podnikne nájazd na moju tlačiareň odkiaľ si zoberie potrebné množstvo papiera, ktoré bude potrebovať, a potom otvorí 'Nebezpečnú knihu pre chlapcov' aby vyskúšal niektoré plány (nákresy) uverejnené v knihe. Ale keď niekoľko z nich zhotoví, nevyhnutne chce vyskúšať nejaké nové lietadlá – možno nejaké bombardéry alebo stíhačky. Tak teda ideme spolu na Google a hľadáme nové a kreatívne spôsoby ako postaviť papierové lietadlá. Je možné nájsť rôzne druhy stránok, ktoré ukazujú fotografie úžasných dizajnov a ponúkajú inštrukcie ako ich postaviť. Niektoré z inštrukcií sú popisné: „zlož papier v polovici pozdĺžne, a potom prehnutie rozložte. Teraz, zložte papier z horného rohu do záhybu, a od polovice znova späť. Odtrhnite malú čiaru medzi rohom a centrálnou čiarou, a preložte túto novú sekciu do troch rovnakých častí.“ A tak ďalej. Zistili sme, že tieto inštrukcie je skoro nemožné nasledovať. Napriek ich najlepšej snahe, tieto stránky neposkytujú adekvátny popis ako postaviť lietadlá. Oveľa užitočnejšie sú stránky, ktoré ponúkajú videá alebo dokonca animovanú grafiku, ktorá ukazuje (potrebné) kroky. To nám umožňuje sledovať krok za krokom postup experta, ktorý nás vedie pri stavbe svojho lietadla. Ak ste sa niekedy pokúšali postaviť Origami alebo iné podobné lietadlo, nepochybne ste sa stretli s rovnakým obmedzením – povedať je iba zriedka rovnako užitočné ako ukázať.

Včera som písal o možných tragických následkoch používania zlej miery. Pamätáte si príbeh klzáka Gimli, lietadla, ktorému došlo palivo 8,5 km nad zemou, pretože palivový technik urobil jednoduchú chybu. Použil nesprávnu mieru, a vypravil lietadlo s 22 300 librami, namiesto s 22 300 kg. Jedine vďaka zručnosti vynikajúceho pilota a Božej zhovievavej prozreteľnosti sa podarilo v tejto situácii odvrátiť tragédiu.

Keď hodnotíme naše životy, a keď sa pokúšame žiť náš život spôsobom, ktorý poteší Boha, musíme neustále merať a zvažovať. Porovnávame seba samého voči určitému štandardu, a pozeráme ako ako v porovnaní s týmto štandardom obstojíme. Sú chvíle – a veľmi časté – že my alebo ja, prinajmenšom, nenechajte ma hovoriť za vás, sa snažíme držať zlého štandardu. Porovnávam sa s inými ľuďmi. Pozerám sa mojich priateľov alebo rodinu alebo kazateľov alebo na celkom cudzích ľudí a porovnávam sa s nimi. Často z takéhoto porovnania vychádzam celkom dobre. Oni sú predsa hriešnici ako ja. Ich hriech mi dáva nádej a dáva mi pokoj. Možno som hriešnik, ale aspoň som nikdy neurobil to a to! Dobre, v každom prípade, aspoň nie v poslednej dobe. Alebo možno ich zbožnosť (bohabojnosť) provokuje moje srdce k závisti. Ako môžu byť takí imúnni k tomuto alebo tamtomu hriechu? Prečo ja nemôžem byť slobodný od tohto hriechu? Čo to o mne hovorí, že sa s ním musím stále trápiť?

V tomto zlozvyku sa skrýva veľké nebezpečenstvo. Kým sa pozerám na iných a meriam svoju zbožnosť, môj rast v milosti podľa štandardu iných ľudí, môžem sa naučiť opovrhovať ich zbožnosťou a radovať sa z ich hriechu. Takto sa oni stávajú mojím štandardom, ich rast v milosti vyvoláva otázky v mojom vnútri. Súbežne s tým, ma teší ich pád do hriechu, keď sa radujem z toho, že som nepadol tak hlboko alebo tak tvrdo. Pozeral som sa na zlý štandard, a dosiahol som zlý cieľ.

Boh ma nevolá k tomu, aby som porovnával seba samého k štandardnej vzorke (skupine) iných kresťanov. Mojou úlohou nie je pozerať sa na nich, merať seba podľa tohto štandardu. Nie, ja sa mám vždy porovnávať k miere, ktorú mi dal On. Našou mierou je Boh sám. Našou mierou je dokonalosť.

Ježiš prišiel na túto zem a žil život hodný nasledovania. Žil život, ktorý sa dokonale riadil Božím štandardom. On mi dal mieru. Keď sa teda snažím hodnotiť môj život, keď sa snažím pochopiť či rastiem v Boží charakter, porovnávam seba ku Kristu. Boh mi nielen hovorí akým spôsobom mám žiť život, ktorý ho teší, ale išiel tak ďaleko, že mi to ukázal. Dal mi oveľa viac ako príručku plnú inštrukcií, a viac ako zoznam vecí, ktoré sú povolené alebo zakázané. Dal mi príklad, keď nám dokonale ukázal spôsob, ktorým chce aby som žil.

Akú charakterovú črtu môžem chcieť, ktorá už predtým nebola dokonale vytvorená Kristom? Keď nechal bokom svoju slávu a zobral na seba ľudské telo, modeloval súcit, stal sa podobným nám. Keď umýval nohy svojim učeníkom, Kristus modeloval pokoru. Keď sa modlil za tých čo ho prenasledovali, modeloval odpustenie. Keď učil svojich učeníkov modeloval trpezlivosť, vľúdnosť a vodcovstvo službou. Keď zomrel za tých, ktorí sa k nemu obrátili chrbtom, modeloval lásku. Vo všetkých týchto smeroch nám ukázal, ako máme žiť.

A tak mám žiť môj život, neustále pozerajúc na Krista. Chcem rásť v pokore? Potrebujem sa pozerať na Krista! Uvažujem nad tým, či rastiem v láske pre mojich bratov a sestry v Kristu? Musím sa pozerať na Krista! Snažím sa rásť v schopnosti viesť moju rodinu? Musím nasledovať príklad Krista!

On je miera. On je štandard. On namodeloval pre mňa všetko, čím potrebujem byť a čo mám robiť. On mi to nielen povedal, ale aj ukázal. On mi nielen stanovil štandard, ale žil ho a bol ním. A to mi pomáha žiť život, ktorý pozerá na správny štandard a najlepší štandard – život zbavený horkej žiarlivosti a mučivej porážky, ktorá prichádza keď porovnávam seba samého ako hriešnika k hriešnikom. Pozerajúc na túto dokonalú mieru viem, že ju nemôžem dokonale dosiahnúť, ale verím, že rovnaká sila, ktorá Jemu umožnila byť dokonalým, pomáha aj mne bojovať s hriechom, a že jedného dňa ma od neho oslobodí úplne. Je to sila, ktorá mi pomáha pozerať dopredu na ten veľký deň, kedy už hriechu viac nebude.

Adresa pôvodného článku: www.challies.com/archives/christian-living/the-right-measure.php
Tento článok bol na serveri www.mvt.sk uverejnený so súhlasom autora.

Dátum zverejnenia: 10.4.2009
Domovská stránka: www.mvt.sk