O tom, že ľudia túžia po duchovne, o tom niet pochýb. Človek je bytosť rozumná, skúma a hľadá to čo mu chýba. To, že človeku niečo chýba sa prejavuje v záujme človeka o nepoznané duchovné mocnosti a sily. Prečo to človek potrebuje? Preto, lebo vníma neuspokojenie života. A tak skúša, čo ho naplní tak, že bude spokojný a šťastný.

Určité duchovné smery človeka povzbudzujú k tomu, aby si pozitívne privolával šťastie do svojho života opakovaným vyslovovaním toho, čo si praje. Keď takáto skupina ľudí si sústavne opakuje to, čo si praje napokon tomu uveria, že majú na právo na čokoľvek, a že ich zmýšľanie je správne. V tomto prípade je nebezpečné to, že sa sa človek robí strojcom svojho šťastia púhym vyslovovaním svojich túžob. To, že toto prianie samo od seba nie je splniteľné, ale niekto, nejaká osoba to musí naplniť, to žiakov týchto učiteľov nezaujíma, oni len chcú to čo si prajú pre život. Neskôr však prichádzajú na to, že za každým činom niekto stojí. A že každý učiteľ je podriadený nejakému duchu.

Hora Karmel je dobrým príkladom toho, ako nepravé duchovno a falošný boh v skúškach človeku neosožia. Pokiaľ človek uctieva boha, ktorého si sám v mysli vytvoril tak, aby bol na jeho obraz a plnil jeho túžby. Takéto duchovné uspokojovanie je osožné len do tej miery ako dokáže tento človek dennodenne živiť tohto falošného boha v sebe. Bálovým prorokom to perfektne fungovalo, kult Baála sa šíril po krajine. Prichádzalo nové víno do nových nádob? Duchovný život prekvital. Niečo nové, nepoznané pre národ. No, prečo sa darilo baálovmu kultu? A prečo súhlasil Achab aj s preukázaním moci na hore Karmel? Boli si istí svojou výhrou? Lebo po vyvraždení Hospodinových prorokov, čo malo slúžiť prezentácia moci Baála, sa ľuďom tiež zakazovalo pod trestom smrti vrátiť k uctievaniu Hospodina. A ľudia sú väčšinou viac poddajní zlu ako dobru. Za všetkým bola Jezabel a žiadna božia moc. Falošní ctitelia sa pravého Boha boja, preto odstraňujú všetko, čo by mohlo pripomenúť ľuďom Kto je tu Pánom a Vládcom. Ale v živote to tak býva, že ak sa podporuje zlo, posluhovači zla sú presvedčení o svojom dobrom konaní, lebo sa im darí a majú z toho len výhody. Bola tu Jezabel a jej kňazi, ktorí čo si zaumienili to aj presadili. A potom povedali, to Baal. Uctievajte ho. Na hore Karmel však márne opakovali svoje túžby a priania. Kričali a plakali. Nič sa nestalo. Eliáš neopakoval dokola svoje priania, neprivolával pozitívnu energiu pol dňa. On sa modlil k svojmu Bohu tak, ako to robil stále. A Boh konal. Sebaistota Baálovych prorokov bola zrazu na bode mrazu. Lebo tu neprišlo vojsko od Jezabel a nezabilo Božieho muža, aby tak dokázali moc Baála. Tu stáli tvarou v tvár ľudia, ktorí uctievali falošného proroka oproti jedinému človeku, ktorý sa svojho Boha nezriekol aj napriek tomu, že celá krajina oficiálne uctievala Baála.

Od koho ľudia očakávajú zmenu svojho života? Väčšinou od seba samých. Ja to dokážem, ja to urobím, ja som dobrý.... toto je skupina hľadajúcich, ktorí sa snažia o seba-vylepšenie svojej osoby, túžbe po nadvláde, a hoci len malej skrytej nadradenosti. Alebo je to túžba usporiadať si svoj život tak ako sa najlepšie dá, aby sme boli šťastní a spokojní, ktorá vedie človeka k tomu, aby hľadal to čo nenachádza vo svojom okolí. Žijeme vo svete a nie v nebi. Preto aj konanie nás ľudí k sebe navzájom nie je poznačené nebeskou metódou a správaním, ale často ani tým ľudským, kde sa predpokladá aspoň základná úcta k životu iného človeka. To ľudské často hovorí : „ak budem príliš dobrý k iným zneužijú to“.A tak človek pristupuje k rôznym metódam ako oklamať, či zmanipulovať toho druhého, aby si tento myslel, že ja som dobrý, ale s tým, aby mi tento človek bol podriadený, a ja som hýbal jeho životom tak ako chcem. Ak hovoríme, že za každým prianím a činom niekto stojí, tak kto je potom inšpirátorom takéhoto zmýšľania a životnej filozofie? Ak človek hľadá duchovno musí si dávať pozor, čo za Ducha prijíma v tom ktorom učení. Je iba duch lži a Duch pravdy. Duch pravdolži neexistuje. Buď človek prijíma pravého Boha s pravým Duchom, alebo falošného ducha s duchom lži, ktorý všetko prevracia na svoj skazený obraz. Ak človek hľadal duchovno a povznesenie, tak falošní bohovia mu naopak zničia život. Hriechy, ktoré predtým v jeho živote neboli, sa objavujú ako jeho nová súčasť. Aké sú to? Napr. duchovná nadradenosť, neúcta, sebapovyšovanie sa, sebaobdivovanie, nenávisť, rozbroje, rozdvojená myseľ atď.

Sme kresťania a veríme, že Ježiš Kristus je pravý Boh. On, ktorý nás vytrhol z moci hriechu a daroval nám večný život, nás napĺňa pravým duchovným životom, aby sme pobožne a spravodlivo žili na tomto svete.

Kto uctieva falošného boha nikdy nebude spravodlivý. Len u Boha, Otca Ježiša Krista a pri tých, ktorí Ho milujú prebýva pravá láska, pravá viera, spravodlivosť, pravda, čestné konanie. Toto pri Bohu zažívame, to nás napĺňa a uspokojuje v tomto svete neprávosti. Mnohí z neho hľadajú únik v rôznych duchovných prúdoch a smerovaniach, ktoré ich povodia po rôznych cestách, len nie k Pánu Bohu. Ukážu na všetko možné len nie na hriešnosť človeka, nie na Boha, ktorý miluje ale i súdi.

Falošné duchovné smerovanie je nebezpečné aj v kresťanstve, keď ako sme spomínali, človek vnesie do spoločenstva boha svojej fantázie. Vtedy sa zneužíva aj Biblia, modlitby, kresťanský život, a všetko sa podriaďuje tomuto vymyslenému bohu. A tak sa ľuďom predstavuje nový boh, ktorý s Bohom, Otcom Ježiša Krista nemá nič spoločné. Tento Boh nikoho nesúdi. Hovoria, veď Pán Boh je dobrý On nikoho nepošle do pekla. Tento „ Boh“ je zrazu nestály, je na strane tých, ktorí konajú neprávosti a pod. Sladký boh ako výplod ľudského rozumu. „Boh“, ktorý má dvojaké pravidlá pre svoj ľud. Je to len falošný boh zaodetý do zbožných slov.

Pravý Pán Boh?! Pri ňom sa nemusíme presviedčať sústavným opakovaným nejakých viet, veď On, Pán nám dal svojho Ducha, ktorý nám to, že sme Božie deti vpísal do srdca. Svedčia o tom aj slová - viem, komu som uveril. Kto vedie, opatruje, môj život. Kto je mojim svetlom, a ktorý ma robí svojou vôňou pre tých, ktorí majú byť spasení. Pravému Pánu Bohu sa duchovný človek korí a vyvyšuje Ho, ako hovorí Ján Krstiteľ. Nie sebaúcta a vylepšovanie sebavedomia a drzosti, to sa v duchovnom živote božieho človeka v Písme nespomína, ale bázeň pred Hospodinom a posvätenie je snahou toho, kto sa z Ducha narodil a s Duchom žije.

Akú duchovnosť a akého ducha teda hľadáme my, evanjelici a.v.? Hora Karmel - a len jedna voľba.


Autor: Ľubomíra Mervartová, ev. farárka
Dátum: 4.2.2011, Mengusovce