Keď hovoríme o kresťanstve, väčšina veriacich ľudí si ho spája s viacerými aspektmi jeho pôsobenia. Ten najdôležitejší je aspekt osobný, kedy z Božej milosti a lásky vyznávame svoje hriechy, činíme pokánie a prijímame nový život v Kristu. To je zásadná zmena života, kde veriaci nadobúda nový skutočný zmysel života, skutočnú slobodu v zmysle nezávislosti od hriechu, a začína žiť nový život s Kristom, podľa Jeho slova. To v kresťanstve definujeme aj ako život, ktorý žijeme s Bohom jemu na slávu a česť.

Tento život podľa Boha je požehnaním aj pre ľudí okolo nás. Do spoločnosti prináša absolútne a univerzálne platné pravidlá, ktoré pri vhodnej aplikácii v každej situácii pomáhajú nielen vidieť to podstatné a vyriešiť problém, ale aj vyučiť ľudí správnym spôsobom a ceste. Takto sú dané jasné a zrozumiteľné pravidlá pre všetkých, čo spolu s ich dodržiavaním napomáha spravodlivosti, rozvoju a prosperite spoločnosti. Tieto pravidlá sú všeobecne platné, nezávisle na čase resp. mieste kde sú uplatňované.

Ako praktickú aplikáciu kresťanských zásad v našom priestore je možné spomenúť príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda, alebo neskôr snahu veriacich ľudí ako bol Štúr, Hurban či Hodža, o aktívnu podporu a rozvoj vzdelanosti národa. Položili základy slovenského jazyka, podporovali školy, definovali náuku, a sami ju aktívne presadzovali v praxi. Takto zásadným spôsobom napomohli vzdelanosti a POVZNESENIU slovenského národa, a aj dnes im môžeme ďakovať za prínosy ich práce. Výsledky takejto práce nepochybne môžeme nazvať požehnaním pre národ.

Zámerom je totiž vybudovanie vzdelaného človeka, so silným morálnym základom - pevným charakterom, ktorý je základom rodiny, lokálnej komunity v obci či práci, a tiež svojho národa.

Hovoriť o dobrej tradícii, spomínať na svetlé stránky budovania nášho národa však nestačí. Je potrebné tento odkaz pochopiť, nadviazať naň, rozvíjať ho aj v súčasnosti a predať ďalším generáciám. A tak sa teda pozrime, ako ho napĺňame dnes.

Od čias Štúra Slovensko prešlo viacerými obdobiami, ktoré neboli jednoduché, ale skôr ťažké a náročné. Či spomenieme svetové vojny alebo striedanie politických režimov. Teraz vraj žijeme v demokracii, čomu odpovedá vonkajšia forma - máme viacero politických strán, máme voľby, máme viacero denníkov či časopisov, a teda by sme mali mať zabezpečenú pluralitu názorov. Máme aj slobodu cestovania, či možnosť nájsť si prácu v zahraničí.

TV program ako odraz tejto doby

Lenže, aký je vlastne skutočný stav resp. aký vývoj vidíme za posledné roky? Zámerom je zhodnotiť ho práve vo svetle hodnôt ako sú budovanie národa, jeho identity, tradície, a najmä kvality výchovy či prípravy ľudí. Asi najlepším odrazom úrovne národa by mali byť správy či televízia všeobecne. Tu je potrebné konštatovať, že väčšina ľudí to čo vidí v TV skôr prirovnáva k stoke, kde tečie akurát odpad, ktorý nás môže či už infikovať alebo minimálne obrať o vzácny čas, ktorý sme mohli využiť lepšie. Viacero ľudí, ktorých poznám iba sucho konštatuje, že kvalita filmov niekedy bola podstatne lepšia, či už sa to týka aj čias socializmu, alebo aj západných, skôr natočených filmov všeobecne. Tých z východu či stredu Európy dnes vidíte málo ako šafranu, a zo západu tiež skôr vozíme odpad než kvalitu. Poplatne dobe všade vidíme iba primitívne situačné komédie, ktoré namiesto krátkodobého odľahčenia môžeme pozerať aj celé hodiny. Násilie, vraždy, zabíjanie a sex je bežne možné vidieť v televízii aj na poludnie (kde je kontrola)! Vrcholom stupidity sú tzv. reality show, kde sa autorom podarilo minimalizovať náklady (jedna búda, zopár so sebou nevyrovnaných indivíduí “z davu” za pár šupov), a pošleme to do hlavného vysielacieho času. To celé pretkáme za večer stovkami reklám, a biznis je na svete. Vládne tu čistá komercia, kde stačí zarobiť peniaze, kto by sa trápil tým, že národ nepozdvihneme resp. tým, že ho hodíme hlbšie do bahna.

Autori týchto “relácií” často argumentujú tým, že vysielajú to, čo národ chce. O tom, že toto národ naozaj chce síce často pochybujem, pretože to pozerá skôr preto, lebo nikde inde nič lepšie nejde. Ale aj keby, tak je tu jeden problém. Pýtal sa Štúr, Hurban či Hodža čo národ chce, aby mu to mohli dať? Dosť pochybujem. Skôr si myslím, že videli slabosti (na ktoré dnes žiaľ často “reaguje” marketing), závislosti a utrpenie národa, a snažili sa mu pomôcť a dostať ho na vyššiu úroveň. Na úroveň kedy na človeka pozeráme ako na samostatnú, inteligentnú a rozumnú bytosť, ktorá je plnohodnotným členom komunity, ktorá vie riešiť vlastné problémy, ako aj pomôcť iným. Aj štúrovci zrejme videli problémy Slovákov napr. s alkoholom, ale neriešili to tým, že im viac nelievali, lebo oni predsa chcú (a mne to vynáša). Takže ako je to s tým marketingom a jeho aplikáciou? Záleží nám na sebe a našich ziskoch, alebo na šťastí a rozvoji, osobnom či odbornom raste iných?

Obmedzenosť marketingového prístupu dobre ilustruje nasledujúci citát (z liberálneho časopisu NewYorker!) o marketingovo-riadených zboroch (!) v cirkvi:

„Kazateľ namiesto tohto aby dával pozor na svet, sa pozerá na mienku poslucháčov, pokúšajúc sa zistiť čo poslucháči chcú počuť. Potom sa to pokúša čo najlepšie napodobniť, a prináša svoj produkt na trh, kde sa ostatní snažia robiť to isté. Poslucháči, obracajúci sa na našu kultúru v snahe zistiť niečo o svete, zisťujú, že tu nie je nič, iba ich vlastné zrkadlenie. Nepreskúmaný svet je medzitým unášaný poslepiačky do budúcnosti.“ Tento citát presne poukazuje na nedostatočnosť “marketingového zrkadlenia” lebo tu chýba - biblická - vízia, smer, cieľ, ktorý dáva životu človeka vyšší zmysel. Vyprázdnenie televízie, správ, či novín o tento biblický cieľ, spôsobuje samo o sebe úpadok týchto médií, a následne spôsobuje problémy aj tým, čo ich pozerajú. Sme totiž tým, čím sa živíme, čo pozeráme, s kým sa stýkame. Kecy o marketingu a “požiadavkách ľudí” teda neobstoja. Aj deťom dávame jesť to čo je zdravé, nie len to čo im chutí. A to je problémom aj dnešných komerčných, ale často aj verejnoprávnych inštitúcií. Minimum kvalitných, vzdelávacích, charakter formujúcich programov, zato však množstvo odpadu.

Vyrieši teda komercia ako sa dnes (v liberálnej spoločnosti) tvrdí všetko - školstvo, zdravotníctvo, šport, a pod. alebo nie, a malo by na tom záležať niekomu inému? Komercia v skutočnosti rieši len samú seba a svoje zisky, na to aby robila viac je potrebný charakter, snaha pomôcť iným, či jednoducho strach alebo ak chcete rešpekt z vyššej inštitúcie ako napr. dobre fungujúci a na komercii nezávislý štát.

Ďalším, súvisiacim problém je tzv. informačné zahltenie. Máme tisíce TV a rozhlasových staníc, či už satelitných, terestriálnych či internetových. Tie vysielajú milióny programov, správ, hier či blogov. Spojenie ľudí cez Facebook, Twitter, Pokec či iné “kanály” je schopné spoľahlivo vyplniť všetok voľný čas miliónov ľudí. Vyššie sme už riešili väčšinou veľmi pochybnú kvalitu, ale tu mám skôr na mysli problém s tým, že väčšina ľudí ani nerieši vážnejšie otázky života, ale je schopná väčšinu svojho života stráviť vo virtuálnom svete. A to ani nepotrebujete známu filozofickú zápletku z tiež Matrixu. Nedávno na dovolenke v známej stredomorskej destinácii som bol šokovaný z toho, že veľká časť ludí je závislá na mobile od raňajok, pobytu na pláži, prechádzke na promenáde až do posedenia na večeri. Vidíte stovky až tisíce ľudí vedľa seba, ale každý je zahĺbený do svojho virtuálneho sveta - hoci okolo sa nachádzajú stovky ľudí, s ktorými by sa dalo normálne komunikovať. Asi musím súhlasiť s názorom niektorých psychológov, že medzi tradičné závislosti na alkohole či drogách čoskoro pribudne diagnóza “závislosť na počítači, mobile, či tablete”.

Ako správne píše vo svojej knihe “Culture shift” R. Albert Mohler jr. nezáleží na tom, koľko informácií máme, a či máme informácie ASAP na druhú minútu po tom čo boli vydané. Takéhoto “novodobého človeka” nenazýva tradičným názvom homo-sapiens, čiže človek rozumný, ale skôr homo-up-to-date (človek neustále aktualizovaný). V skutočnosti, ako autor ďalej uvádza, je homo-up-to-date “dunce” čiže hlupák. Nezáleží totiž na tom, koľko máme informácií resp. ako rýchlo dostávame informácie, ale či máme tie správne informácie. Zahltenie je po kvalite teda druhým problémom dezorientácie človeka v dnešnej dobe.

V tejto súvislosti si neodpustím poznámku, ktorá opäť priamo potvrdzuje bezbrehú a žiaľ nikým neriadenú komercializáciu všetkého okolo nás. Tá väčšinou súvisí najmä s komerčnými televíziami a reklamami, ktoré vysielajú. Tie zvyknú niekoľko-krát prerušiť jeden film na cca 10-15 minút, až do tej miery, že sa tu dá dobre použiť vtip, “pozerám si moju obľúbenú reklamu, a zrazu mi tam niekto pustí film”! Alebo pre tých, ktorý majú radi vtipy o o Chuckovi Norrisovi sa to dá vystihnúť aj takto: “Ani Chuck Norris nevie vyrobiť film, ktorý by Markíza neprerušila reklamou…”. Nepochybujem o tom, že tento znova “čiste komerčný” ťah škodí divákovi minimálne z dvoch hľadísk. Prvým je porucha sústredenia, kedy človek následne nie je v stave (napr. v práci) koncentrovane od začiatku do konca sústredene konať svoju prácu, a čo má možno ešte horší vplyv na vývoj detí, a ich schopnosť sústrediť sa v škole. Druhým je rezervovanosť alebo ak chcete laxnosť, kedy aj keď sa náhodou nájde dobrý film, kvôli spomínanému nekoncepčnému prerušovaniu všetko berieme s rezervou. Aj keby to bol film resp. posolstvo, ktoré je dôležité a vážne, tak táto forma ho diskvalifikuje do komerčnej a podriadenej roviny, kde sa zamýšľané posolstvo ľahko minie svojím cieľom.

Spravodajstvo

Samostatnú kapitolu tvoria nepochybne správy. Podobne ako reklamy sú často nesúrodé, bez akéhokoľvek pokusu o prioritizovanie dôležitých správ, a najviac v poslednej dobe aj plné primitívnej až nenávistnej propagandy. Tá je pomerne jasne viditeľná, keď je niekto “nepriateľ” všetky správy na túto tému, a zvyčajne vo všetkých mainstreamových médiach súčasné sú okamžite odsudzujúce prípadne vysmievajúce. Že sa ľuďmi intenzívne manipuluje dokazuje aj spôsob - zvyčajne nepočujete žiadne fakty, ale naopak iba emócie. Napr. o migrantoch budete vidieť akurát fotky ako potujú do Európy a čo pri tom zažívajú. Blesková správa má zrejme evokovať rovnako bleskovú emocionálnu reakciu - trpia a je potrebné im pomôcť. Čo je z ľudského hľadiska samozrejme pravda, lenže … Nik sa nezaoberá tým, odkiaľ migranti prichádzajú, aké je ich zloženie, čo je ich cieľom, a to ani po pár mesiacoch od začiatku migrácie. Takisto nik nehovorí o tom, ako to zmení Európu, aké to bude mať následky. Nič koncepčné, žiadne fakty, žiadne adekvátne činy, ktoré by riešili ochranu európskych hodnôt, a zároveň adekvátnym spôsobom (a nepochybne aj lepšie) riešili aj problémy utečencov.

Spravodajstvo pôsobí čiste amatérsky (čo je samozrejme len vonkajšie zdanie) aj v oblasti klasifikácie zdrojov, odkiaľ čerpá svoje informácie. Ak sa v správach niečo tvrdí zásadne sa to nedá dokázať čo najlepšie ilustrujú napríklad správy od rôznych “anonymných aktivistov v regióne”, ktoré majú “zabezpečiť potrebné podklady” pre tvrdenie, ktoré chce agentúra - na manipuláciu verejnej mienky - uviesť. Ak sa niekto predsa len podujme preveriť “doložené fakty” zvyčajne veľmi ľahko zistí, že sa jedná o podvod. Používa sa tu rovnaký princíp ako v médiach za socializmu, akurát s tým rozdielom, že je nebezpečnejší pretože je rafinovanejší. Takémuto vývoju v striedaní systémov kvôli takýmto prešľapom zvykne hovoriť z kaluže do blata …

Niektoré média sa dokonca radi označujú ako mienko-tvorné, čo samo o sebe poukazuje na ich manipulatívne zámery a neúctu k čitateľovi. Starý známy spôsob, kedy čitateľovi predložím všetky dostupné fakty aby si názor urobil sám sa už žiaľ v dnešnej dobe nenosí. Bulvár radšej širšie komentovať ani nechcem, pretože je to zvyčajne iba hromada zvrhlostí a honby sa senzáciami. Vedie ľudí k ponižovaniu iných, a zároveň ich opantáva základnými resp. primitívnymi telesnými žiadosťami do takej miery, že človek sa postupne viac podobá na zviera. Samozrejme tu nemôže byť ani reči o nejakom zveľaďovaní človeka, či už po osobnej alebo odbornej stránke.

Špecifickou vlastnosťou niektorých médií je tzv. vytváranie umelého “ostrova” neznalosti a falošnej pohody, kde napriek tomu, čo sa deje vo svete sú uvádzané správy, ktoré ako keby boli z inej planéty. Zatiaľ čo vo svete sa vyostruje medzinárodná situácia, dochádza k zásadným problémom najväčších ekonomík, prebieha množstvo vojnových konfliktov a humanitárnych kríz, v niektorých médiách to nevidno. Ich problémom je či je lepší mobil x6 alebo s6, koľko nových funkcií pribudlo v x6.1 (z 280 na 283), o tom, aký problém má teenegerka vo Švédsku, o susedských sporoch na ulici, problémoch známej celebrity s už 15 partnerom v poradí, či o nebezpečenstve spojeným s globálnym otepľovaním. Vyzerá to ako média, ktoré vychovávajú ľudí tak aby dali pokoj politikom, ktorí si bez dozoru môžu realizovať svoje plány (samozrejme nie pre národ, ináč by toto divadlo nebolo potrebné), resp. ako zástupné správy pre tých, od ktorých sa požaduje aby v práci “pre top 1%” podali plný výkon, a preto by sa nemali zaujímať o to, kde ich to 1% v skutočnosti vedie.

Vyzerá to tak, že od človeka sa vyžaduje aby 40 rokov robil, uspokojil sa s povrchnou zábavou, a s týmito umelými resp. zástupnými problémami prežil celý svoj život. Asi je pre niekoho najdôležitejšia tá pridaná hodnota z tejto práce, na ničom a nikom inom nezáleží…

Tento TV odpad je v modernej spoločnosti vhodne dopĺňaný materializmom resp. aspoň dojmom toho, že si “môžem skoro všetko” dovoliť. Plné supermarkety (aj keď často tovaru pochybnej a neustále sa znižujúcej kvality), vlezlá reklama typu “ty si zaslúžiš viac”, a TV súťaže typu “splň si svoj sen”, dosť komplexne chytajú človeka v naivnej ilúzii, že všetko si môže dovoliť resp. že všetko má na dosah.

K týmto dopadom na človeka, vyplývajúcich z extrémnej komercializácie je potrebné zohľadniť aj ináč pozitívny rozvoj vedy a techniky. Táto úspešne likviduje posledné zvyšky namáhavej práce v domácnosti či práci, ale zároveň odbúrava potrebu komplexne sa orientovať a myslieť  - napr. mapy nahrádzajú navigácie, kde nemusíte poznať širší kontext, ale iba nasledovať pokyny. A tak často ako s navigáciou sa dostanete úplne inde ako ste chceli (závisí to od interných podkladov), tak podobné riziko hrozí aj v spoločnosti - ako nebude poznať kontext, nebudete mať širší rozhľad budete extrémne ľahko manipulovateľní. A potom sa nedivte, kde a ako ďaleko to zašlo…

Takže správy vám pustíme také, aby ste obdivovali čo chceme, nenávideli čo chceme, váš najbližší supermarket naplníme množstvom lacného tovaru (pozlátka), aby ste mali pocit, že vám nič nechýba, pomotáme vás (bulvárom) do telesnosti, že vás budú spoľahlivo ťahať k zemi tie najnižšie pudy, namiesto profesora, vedca či úspešného podnikateľa budete obdivovať celebritu známu akurát tým, že vystriedala už 30 partnerov. Vrcholom hlúposti je, keď média takúto “celebritu” následne oslovia, čo si myslí o vážnej zahranično politickej téme. To už znova vyzerá skôr tak, že chceme “známu osobnosť” len využiť na cielenú manipuláciu verejnej mienky. Zvyšok správ budú tvoriť populárno technické informácie o nových automatických vysávačoch, mobiloch, hrách, softvéri, prírode, umelých resp. neexistujúcich problémoch, ktorých v snahe vás informačne zahltiť bude aspoň 3000x toľko čo dokážete absorbovať. Snáď sa do tejto siete chytíte, a budete poslušný, “konformný a programovateľný element”, ktorý robí všetko v súlade s oficiálnymi zámermi pre ciele niekoho iného. Ak sa vám zdá, že to nijako nesúvisí so slobodou, rozvojom a povznesením v živote jednotlivca tak sa vôbec nemýlite. Skôr to súvisí s komerčnými zámermi mať priemernú ale výkonnú masu, ktorá je konformná a výkonná, lebo “svetový business” to tak potrebuje.

To podporuje aj snaha ovládať ľudí cez rôzne formy závislosti. Niektoré už boli spomenuté (pudovosť, mobily, alkohol, drogy, …), ale sú tu aj iné. Môžu to byť neuvážene realizované hypotéky, úvery na akýkoľvek spotrebný tovar - potrebný viac či menej - kedy sa človek stáva otrokom systému. Podobné riziko hrozí aj v budúcnosti kde čoskoro môžeme byť závislí na monopolných a globálnych poskytovateľoch vody, elektriny, plynu a pod.

Psychologické mámenie

Samostatnú kapitolu tvorí súčasná pop-psychológia, ktorá predstavuje metodickú podporu pre množstvo účelových a nie veľmi korektných (nemorálnych) praktík. Zatiaľ čo idea pomoci ľuďom v núdzi je nepochybne správna a dobrá, iba malá skupina psychológov rozumie tejto profesii a dokáže reálne a najmä dlhodobo pomôcť. Väčšina patrí skôr do pop-psychológie ktorá sa používa viac komerčne v snahe zvýšiť zisk, ako v snahe pomôcť inej osobe.

Ako kresťania by sme mali byť obozretní pred prílišným spoliehaním sa na psychológiu najmä vzhľadom k tvrdeniu psychológov, že psychológia je “hodnotovo nezávislá” čo je, prepáčte za otvorenosť, očividná blbosť. Pre kresťana psychológia nemôže nasadiť terapiu na úkor kresťanských cieľov či hodnôt, pretože potom už prestáva byť kresťanom! Ak budete v kontakte s tzv. kresťanským psychológom musíte často zistiť či sa jedná skôr o kresťana alebo skôr o svetského psychológa. Tí totiž často na rozdiel od kresťanov, ktorí majú byť verní absolútnym Božím hodnotám v každej dobe, sa naopak snažia socializovať a prispôsobovať spoločnosti či svetu okolo nás. Čo je možno v poriadku v zmysle riešenia extrémnych prípadov osamotených ľudí, ale nie pre ľudí, ktorí majú v spoločnosti problémy práve pre svoju vieru. Tu je však potrebné konštatovať, že v dnešnej spoločnosti je veľký priestor pre kresťanské poradenstvo, pretože ho veľa ľudí ho potrebuje, pričom táto služba môže poskytnúť podstatne lepšiu a najmä dlhodobú pomoc ľuďom než psychologická vyprázdnená či niekedy až príliš agresívna terapia (viď. kniha Richarda Ganza, Psychoblábol).

Najvážnejšie ohrozenie však predstavuje populárna pop-psychológia v mieste kde sa spája s marketingom, a to zameraním sa na “potreby” svetského človeka. Z kresťanského pohľadu sa tu naplno prejavuje absencia Boha a jeho zásad pre správny, šťastný a zmysluplný život. Namiesto Boha je tu stredobodom pozornosti (svetský) človek s jeho túžbami či žiadosťami. Každý veriaci človek však pozná Slovo, ktoré hovorí, že “skazené a hriešne je srdce človeka”. Čo teda z takého srdca môže vyjsť, aké požiadavky bude potrebné plniť? Ak sa vrátime ku štúrovcom a kresťanskej viere, tak namiesto povznesenia z bahna, nám pop-psychológia a marketing zjavne ponúka ešte väčšie hrabanie sa v bahne, čo predstavuje zároveň ešte väčší úpadok.

V čiste materiálnej resp. praktickej dimenzii života má marketing svoj zmysel a svoje uplatnenie. Avšak reaguje LEN na praktické otázky (intuitívne ovládanie práčky, vývoj domácej pekárne), pričom v tých náročnejších a vážnejších rýchlo stráca zmysel. Tak ako môžeme (v materiálnej sfére) povedať, že iPad by nikdy nevznikol, keby sa Steve Jobs pýtal ľudí čo chcú, tak aj (v duchovnej sfére) kresťanská viera ponúka pozvanie pre plný a slobodný život, pričom človek ho sám od seba nevie uchopiť. Božie slovo a cesta predstavuje jednoducho vyšší zmysel, ktorý človek musí v plnosti prijať aby ho dosiahol.

Ďalšou extrémnou aplikáciou psychológie je prílišné zameranie na seba, a tiež paušálne presadzovanie zvyšovania sebavedomia. Zameranie na seba je často v praktickej rovine postavené nad priateľov, kolektív, životného partnera a podobne. To samozrejme spôsobuje bolesť a rozbitie vzťahov, ale taktiež problémy u samotnej osoby, pretože sa tu ignoruje známe kresťanské učenie, miluj blížneho ako seba samého. A tiež to, že človek má väčšiu radosť keď pomôže či poteší iného, než kým uspokojuje len sám seba (čo sa v tomto prípade deje často na úkor iných). Zvyšovanie sebavedomia je prítomné skoro všade - od rád psychológov v novinách, TV reláciách, filmoch, rozhlase a podobne. Všimnite si, že uvedené rady sú poskytované paušálne bez akéhokoľvek poznania druhej strany - čo samo vypovedá “o kvalite” takejto rady. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že je to znova len komerčný ťah na zvýšenie ziskov - keď človeku povrchne lichotíte, má rovnako povrchnú hoci falošnú tendenciu chváliť tento zdroj. A ako už bolo povedané skôr, o skutočnú, reálnu spätnú väzbu, o snahu skutočne človeka zmeniť k lepšiemu tu určite nejde. Výsledky takéhoto paušálneho zvyšovania sebavedomia potom hraničia s drzosťou, aroganciou spojenej s neschopnosťou, stratou pokory, a teda aj uvedomenia si potreby na sebe pracovať či už v odbornej ale aj osobnej rovine.

Ak sa povrchná psychologická zámena hodnôt a priorít uplatní v kresťanskej spoločnosti, a zároveň ak sa marketing povýši na miesto ktoré mu nepatrí tak môžeme povedať, že spoločnosť stráca kvalitu aj smer - správnu cestu. Stráca (vyprázdňuje sa) vyšší zmysel, ktorý negatívne ovplyvní každý rozmer jej existencie. Nasleduje úpadok vo všetkých sférach od poklesu výkonnosti a perspektívy ekonomiky, produktov aj služieb. Nemenej významný dopad je na samotného človeka, ktorý je spojený s frustráciou a hľadaním - niečo čo bolo po ceste odstránené chýba - a túto prázdnotu nevie vyplniť ničím iným, hoci to intenzívne skúša. Pôžitky, zážitky, zábava, adrenalínové športy, workoholizmus, alkohol, drogy či falošné náuky. Avšak tu platí to, čo už dávno viac ako výstižne vyjadril známy filozof, matematik a fyzik Blaise Pascal: “V ľudskom srdci je obrovská priepasť, ktorú môže vyplniť jedine Boh.”

Z tohto pohľadu je potrebné pozerať aj na jedinečnú úlohu cirkvi v spoločnosti, keďže je to práve ona, ktorá má sprostredkovať kontakt s Bohom - cez Slovo Božie, sviatosti či modlitby. Ibaže v čase sekulárnej spoločnosti trpí aj cirkev, pretože svetské časné lákadla sú silným pokušením aj pre členov cirkvi. Pán Ježiš Kristus však pozná svojich, a príde čas kedy budú oddelené plevy od obilia. Tu je dôležité najmä ostať verným, ale zároveň vieru aj prakticky aplikovať v každodennom živote, pretože práve takto môžeme ukázať správnu cestu tým, ktorí ju ešte hľadajú.

Komercializácia ako nové náboženstvo

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností ich spoločnou príčinou je prehnaná komercializácia spoločnosti, ktorá je v dnešnej spoločnosti nezmysluplne nadradená nad hodnoty, národy či aj samotný život človeka. Komercializácia resp. vláda oligarchie postúpila na tento post cez spojenie s vládnymi štruktúrami. Vlády a politici prestali riadiť podnikateľov, a dnes je to naopak - veľkí podnikatelia si vyberajú a riadia politikov. Túžba po moci, ovládaní ľudí kde peniaze slúžia ako prostriedok neberie ohľad na nič čo jej stojí v ceste. Táto komercializácia je dnes už aktívne prítomna v celej spoločnosti od zdravotníctva, školstva, kultúry, športu, kde sa dá jasne poukázať na jej deštruktívne pôsobenie.

Druhým podstatným vplyvom je globalizácia, ktorá činí komerčné spoločnosti ešte väčšími a silnejšími. Tá už neodstraňuje len lokálnych politikov ale aj celé národy, s ich tradíciou, históriou, hodnotami či perspektívou. Toto masívne spriemerovanie v globálnom rozsahu likviduje tradičné hodnoty a kotvy, pričom obyvateľstvo sa ponára do šedej, neriadenej a hodnotovo vyprázdnenej komerčnej žumpy. V rámci uvedenej “normalizácie” sa zároveň legalizujú vplyvy, ktoré sú zvrátené, nelogické a nemiestne. To samozrejme spôsobuje vážne konflikty, hodnotové a civilizačné strety, ktoré ohrozujú ale zároveň radikalizujú milióny ľudí po celom svete. Nikoho asi neprekvapí, že v takto hodnotovo vyprázdnenom "divokom západe" dominuje ten "komerčne" najsilnejší.... Absurditu tohto komerčného šialenstva znásobuje skutočnosť, že ako bolo v týchto dňoch oznámené 1% ľudí vlastní viac bohatstva ako 99% ďalších! Lenže zdravý rozum hovorí, že kým sa tieto peniaze nedostanú do obehu, nepodporí sa spotreba, dopyt, a teda ani prirodzený rozvoj ekonomiky. Na čo je teda tento stav dobrý? Dokedy má ešte pokračovať zužovanie stavu bohatých na úkor väčšiny? A čo nastane potom?

Mimochodom každý kto pozná stav západných ekonomík vie, že ich zadlženosť, obchodný deficit, či konkurencieschopnosť je čím ďalej tým viac problémová a zhoršuje sa. Druhým varovným signálom je masívna tlač bankoviek, akoby sa tak dali nahradiť hodnoty vyprodukované poctivou prácou! Reálny stav ekonomiky je teda zlý, a o to viac potrebujeme razantné a reálne opatrenia na zlepšenie fungovania ekonomiky - nie hazardovať s morálkou a dôveryhodnosťou - a to ako dovnútra tak aj navonok.
Ďalšou z vlastností globalizácie, ktorú by som chcel zvlášť zvýrazniť je anonymita či strata osobnej zodpovednosti. Predstavte si suseda, ktorý vám na trhu predá skazené resp. nechutné paradajky. Hneď na druhý deň si to s ním vybavíte, a keď to nepochopí samozrejme nakúpite inde. A keď to urobia viacerí, pochopí to určite rýchle. Ako sa však zachováme keď dostávame paradajky z vzdialenosti viac než 1000km, naviac od veľkovýrobcu, ktorému sa dá z pohľadu ceny len ťažko konkurovať? Ako sa odvolať v médiach, ktoré oligarchovia vlastnia, ako sa sťazovať cez súdy, ktoré sú len ťažko nezávislé? Alebo kto sa pri uvedenom nerovnomernom rozdelení kapitálu postaví ako konkurent tomuto veľkovýrobcovi? Nehovorím, že sa to nedá, ale je to podstatne zložitejšie ako pri konkurencii v rámci podstatne menšieho národného štátu. Preto aj v globálnom svete by mali existovať národné entity, ktoré udržujú štandard v oblasti spätnej väzby, konkurencieschopnosti a pod. Súčasný vývoj však smeruje skôr k tomu, že už nehovoríme o klasickom podnikaní, to s klesajúcou úlohou národných štátov už skončilo, ale hovoríme skôr o tzv. korporatizme. Ten nahradzuje nielen doterajší spôsob slobodného podnikania, ale ako bolo spomenuté aj národné štáty s ich tradíciou a hodnotami.

Nechcem týmto článkom tvrdiť, že uvedené hodnotenie je hodnotením dnešného stavu, najmä západnej spoločnosti. Je skôr varovaním pred trendmi, ktoré sú dnes až príliš ľahko rozpoznateľné a nebezpečné. To sa týka najmä vplyvu oligarchie na štát, kde komercia sa stáva jediným parametrom posudzovania vecí, potláčanie morálky a kresťanstva v spoločnosti, presadzovanie bludných náuk ako pseudo-vedeckých princípov, a pod. Už dnes vidíme, že niektorí západní lídri majú problém definovať čo sú to vlastne európske hodnoty, kde počujete akurát niečo o práve podnikania pre všetkých a rovnosti všetkých ľudí (čo kresťanstvo zaviedlo pred 2000 rokmi). Klesá inovatívnosť, odbornosť, úroveň kultúry, morálky v spoločnosti, úroveň obranyschopnosti. Nie je dôležité či nový tank bude dobrý na obranu, ale skôr na to, kto na tom koľko zarobí. Na vojakovi je dôležité skôr to ako vyzerá a jej vybavený, než ako bojuje. Vo vzťahoch je vraj dôležitejšie hovoriť ľuďom to čo chcú počuť, než pravdu, aby náhodou nebola urazená ich sebaúcta. Aj preto považujem za potrebné nastaviť zrkadlo týmto hlúpym a jedovatým trendom, v snahe ich korigovať a vrátiť sa k zdravému rozumu a poctivej práci.

V oblasti osobného vývoja je človek vystavený viacerým súčasne pôsobiacim negatívnym vplyvom, ktoré či už spochybňujú skutočné hodnoty, alebo sa na ich úroveň snažia dať odpad, ktorý tam nepatrí. Výsledkom je spochybnený jednotlivec (alebo aj celá spoločnosť) ktorý ani nevie za čo sa nasadiť, keďže sa relativizuje skôr všetko. Výsledkom je zmätok v určitej časti populácie, a vzdanie sa vyšších cieľov u tej druhej. Tej stačí spomínané sladké klamanie o stave vecí okolo nás, chlieb (rozumej materializmus a zdanlivo plné supermarkety) a hry (moderne povedané zážitky). Obdive skupiny však pre skutočné naplnenie potrebujú hodnoty absolútne, Božie, ktoré sú ako zrkadlom tak aj návodom ako žiť plný, slobodný a šťastný život.

Pravé hodnoty

Čo sú teda hodnoty alebo ak chcete kotvy za ktoré sa oplatí bojovať, za ktoré sa oplatí žiť, a keď to bude potrebné aj zomrieť? Asi už tušíte, že sú to veci, ktoré architektom nového svetového (ne)poriadku vadia najviac. Sú to veci spojené s tradíciou, poznaním, kontinuitou, ktorá spája, organizuje, mobilizuje a ktoré ponúkajú oveľa viac, než súčasná plytká konzumná kultúra. Poďme si ich teda postupne predstaviť, od tých všeobecných, k tým ktoré sa nás osobne týkajú najviac.

Národ je nositeľom hodnôt, tradície, ktoré bolo potrebné v minulosti chrániť, brániť ale tiež rozvíjať a zveľaďovať. Je priestorom kde žijú rodiny, kde rastú deti, ktorý zveľaďujeme svojou prácou. Vzťah obyvateľov k štátu musí byť obojstranný - čo robí štát pre obyvateľov, čo obyvatelia pre štát. Výsledkom tohto vzťahu by mala byť prosperita, zabezpečenie služieb a produktov pre obyvateľov, a tiež vzdelanosť resp. všestranný rozvoj obyvateľstva, samozrejmosťou je dodržiavanie zákonov či bezpečného prostredia pre život. Aj preto je štát veľmi dôležitý, a vzťah k štátu si je potrebné rozvíjať a chrániť. To bola tiež jedna zo zásadných téz štúrovcov, keď priniesli na Slovensko spisovný jazyk, a následne tiež rozvoj kultúry a vzdelania. Dá sa povedať, že Slovensko bolo pre nich srdcovou záležitosťou, a venovali sa mu naplno, čo nám aj reálne pomohlo.

Vo vzťahu ku globalizácii si je potrebné znova zopakovať s čím resp. s kým by sme tu mali mať vzťah, kto je voči komu zodpovedný. To čo si vieme zabezpečiť v primerane veľkom priestore, definovanom tradíciou, kultúrou, hodnotami nemôže rovnako platiť po spojení viacerých rôznorodých kultúr. Stráca sa tu vzájomný vzťah založený na rovnakých hodnotách, stráca sa tu vzájomná zodpovednosť, nefunguje to. Viem si predstaviť globálnu spoločnosť zloženú zo silných a jasne definovaných národných štátov, ktoré sa rešpektujú a spolupracujú. Snaha o unifikáciu a normalizáciu je však pomýlená pretože spôsobuje množstvo konfliktov v procese zmeny, pričom výsledok je nielen nejasný ale aj pochybný. Vytvára sa tu akurát priestor pre manipuláciu vzniknutej šedej masy, avšak ak toto má byť cieľom tak je potrebné tento nebezpečný experiment čím skôr zastaviť.

Rodina je základom dobre fungujúceho štátu. Nechcem sa tu odvolávať na štatistiku, ktorá hovorí, že fungujúca rodina má priamy súvis s prosperujúcim štátom, ale verím, že je to tak. Rodina je totiž miestom, kde nájdete podporu, pomoc, kde sa odovzdávajú hodnoty ale aj dobré návyky deťom, aby boli pripravení na svoj vlastný život. Emocionálne stabilizuje mladého človeka, vychováva ho a vzdeláva. Rodičia - muž a žena sa vzájomne dopĺňajú a prirodzene vyvažujú všetky aspekty výchovy detí.

Aj preto je nepochopiteľné dnes tak časté spochybňovanie významu rodiny. Podpisuje sa na tom nepochybne psychologická populárna úderka, ktorá hlása, že “tvoje osobné šťastie je všetko na čom záleží”, resp. že “ostatní sú dobrí len na splnenie tvojich túžob”. Psychoanalýza zas vedie ľudí k tomu, aby sa zaoberali sebou samým, pozorovali sa, ľutovali sa, bránili sa akejkoľvek čo len trocha nepríjemnej spätnej väzby, pretože “tá ľudí vyvedie z komfortnej zóny”. A podobné hlúposti. Z kresťanského pohľadu by sme mohli povedať, že namiesto toho aby človek uprel zrak na dokonalosť Krista, a chcel ho nasledovať, zaoberá sa svojím (hriešnym) stavom. Za týchto okolností takéto sebecké správanie človeka nedáva predpoklad dlhodobého vzťahu, ktorý si manželstvo vyžaduje.

Druhým aspektom spochybňujúcim rodinu, je snaha ju rozšíriť o formy, ktoré sa vymykajú nielen kresťanským ale aj prírodným zákonom. Jedná sa o rôzne homo, trans a iné agendy, ktoré nevyžadujú len pochopenie a toleranciu, ale agresívne postupujú pri spochybňovaní tradičnej rodiny. Negatívne na manželstvo vplýva aj materializmus, ktorý vo vzťahu oddaľuje či už sobáš alebo rodičovstvo, a to či už kvôli kariére, pôžitkárstvu (znova sa tu myslí len na seba), a pod. Bez fungujúcej rodiny však prestáva byť spoločnosť stabilnou, stráca sa koncepčný prístup pri výchove mladých ľudí, čo sa následne negatívne prejavuje v spoločnosti, v práci, a pod. Tak ako sa vyspelejšie organizmy skladajú zo (zdravých) buniek a molekúl, tak podobne to platí aj pre spoločnosť a rodinu.

Kresťanská viera je najdôležitejším a základným stavebným dielom slobodnej a spravodlivej spoločnosti. Evanjelium ponúka radostnú zvesť pre všetkých ľudí, ponúka vzor ako žiť, ako správne chápať naše postavenie v tomto svete, svet a ľudí okolo nás, a najmä Boží zámer pre nás. Slovo Božie nám pomáha pochopiť skutočný stav tohto sveta, ponúka návod ako žiť život bez závislosti na hriechu, život plný, slobodný a zmysluplný. Varuje nás pred zvodom tohto sveta - pádom do hriechu, pôžitkárstvom, materializmom, klamstvami, podvodmi či falošným učením - tak aby sme na ceste do večnosti ostali nášmu Pánovi a Spasiteľovi verní, a aby sme sa nedali po tejto ceste zviesť rôznymi pokušeniami. Posilňuje nás v nádeji, že to nie sme my sami, kto bojuje boj s pokušením a hriechom, ale že je s nami náš Pán, ktorý nás povedie, dá silu zvládnuť všetky skúšky a ochráni nás. Nehovorí o živote bez ťažkostí či skúšok, avšak zasľubuje nám svoju vernosť, čo znamená že bude vždy s nami.

V živote spoločnosti - rodiny aj národa, ponúka kresťanstvo princípy morálneho a čestného správania ako u jednotlivca tak aj pre spoločnosť. Cez rodiny sa postupne tieto hodnoty prenášajú do celej spoločnosti, a stávajú sa štandardom, ktorý napomáha rozvoju celej spoločnosti - školstva, kultúry, športu či ekonomiky. Sú to zásady, ktoré definujú náš vzťah k Bohu, a tiež k nášmu blížnemu. Nepodliehajú teda novým trendom, aktuálnej dobe, či zmenám v oblasti vedy a techniky, ale boli, sú a budú univerzálne platné. Definície rozumnosti, pravdy, spravodlivosti, ale aj lásky, viery, pokory či nádeje sú pre zdravý vývoj človeka zásadné a nepostrádateľné.

Ako už bolo spomenuté skôr problémom dnešného človeka je skreslený pohľad na spoločnosť daný najmä sústredením sa na materiálnu stránku bytia, v rozvinutej spoločnosti zas zameraním sa na detaily, zatiaľ čo zásadné veci sa - neopodstatnene - relativizujú či jednoducho zabúdajú (čo sa samozrejme skôr či neskôr vráti, keďže poriadok Božích vecí je daný). Ľudia sú zavádzaní tendenčnými a nekorektnými informáciami z médií, časovým a informačným zahltením nepotrebnými informáciami, a tiež rôznymi falošnými náukami. Človek si má tendenciu myslieť si, že je Boh, čo je prejavom hlúpej sebastrednosti a pýchy, a ako je známe po pýche nasleduje pád…

Tieto tri kotvy - kresťanská viera, rodina a národ si zaslúžia našu pozornosť viac ako inokedy. Sú cielene a opakovane napádané a spochybňované, s cieľom vytvorenia šedej, neschopnej sebaorganizácie či zamerania sa na spoločné hodnoty masy ľudí, ktorá “má poslanie” plniť záujmy niekoho iného. Ako bolo uvedené vyššie tých negatívnych vplyvov, ktoré na človeka pôsobia je viac než dosť. Zatiaľ čo niekedy sme nadávali na socializmus, dnes tu máme oligarchizmus, ktorý nevyzerá byť o nič lepší, skôr sa tento stav ešte zhoršuje. Inými slovami, po socialistickej ideológii, nastupuje moc peňazí, ktorej je podriadené všetko. Práve demontážou tradičných hodnôt sa vytvorí prázdny priestor, kde jediným čo bude dominovať bude snaha a zámer ovládať a riadiť ľudí - pre stále väčší zisk a moc.

Ak sa teraz pýtate ako tento vývoj súvisí so snahou našich národných buditeľov, Štúra, Hodžu a Hurbana, ale aj iných tak odpoveď je veľmi jednoduchá ale žiaľ negatívna - nijak. Jedna cesta pozerá na ľudí, na ich charakter, vzdelanie a širšie spoločenstvo. Druhá na to ako týchto ľudí ponechať v nevedomosti, ako získať nad nimi moc, ako ich ovládať a využiť vo svoj prospech. Sú to nezlučiteľné filozofie, kde je však jasné, ktorá cesta je pre ľudstvo správna.

Aj preto sa v tomto pomýlenom a nespravodlivom svete musíme držať toho čo je večné, toho čo nie je relatívne ale absolútne platné. A to je Božie Slovo, ktoré bolo pred začiatkom tohto sveta a bude aj po ňom. Dáva nám múdrosť, silu odvahu ale aj nádej a lásku. V tomto svete neobstojíme sami, ale iba vtedy keď sa budeme utiekať k Nemu - nášmu pánovi Ježišovi Kristovi - on nás povedie, on nám pomôže, on náš ochráni. Keď sme v Jeho rukách nemusíme sa ničoho báť. Buďte verní Bohu, dôverujte mu, a on Vás nesklame.

Nedajte sa oklamať zvodmi tohto sveta, lebo sú povrchné, nestále, a škodia v dlhodobom horizonte aj v tomto čase aj pre večnosť. Je to ako keby sa záchranná misia špeciálnej jednotky s účelom zachrániť stroskotancov, uspojila s tým, že v zlom počasí si našla prázdnu chatu s krbom a alkoholom. A tak postupne zabudla na účel, pre ktorý sem prišla. To sa týka aj nás, keď uprednostníme svetské telesné mámenie a materializmus pred oveľa väčšími hodnotami, ktoré nám dáva Boh v časnosti, ale najmä vo večnosti.

On je nádejou pre každého človeka, On je nádejou aj pre tento svet. Začať je potrebné od každého z nás, a takýmto spôsobom reformovať ako cirkev tak aj celú spoločnosť. A to najmä preto, lebo táto spoločnosť nápravu veľmi a súrne potrebuje. Nech nám náš Pán v tejto náročnej úlohe pomáha! Amen.

Autor: Jaroslav Mervart
Dátum: November 2015, Mengusovce