Podobní
alebo transformovaní? „A nepripodobňujte sa tomuto
svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli
rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a
dokonalé.“ Rimanom 12,2 Keď sa niečo pripodobňuje vonkajškom preberá tvar alebo formu čohokoľvek čo vyvinulo na neho tlak, ale bez zmeny podstaty toho čo sa pripodobňuje. Nalejte vodu do zásobníka, a tá sa prispôsobí tvaru zásobníka, ale stále zostane vodou. Avšak keď sa niečo transformuje, mení sa zvnútra, a začína byť niečím iným v porovnaní s tým čo bolo doteraz. Voda môže byť transformovaná na horúcu paru alebo na ľad. Grécke slovo pre „transformovať“ je metamorpho, čo doslovne znamená metamorfózu. Toto slovo používame napr. pre kuklu, ktorá prejde metamorfózou (radikálnou premenou), aby sa stala motýľom. Preto Pavol hovorí, že ľudia môžu byť pripodobnení (navonok) alebo môžu byť transformovaní (z vnútra). Zatiaľ teda máme dve možnosti – transformáciu alebo pripodobnenie. Ale je tu viac možností. Môžeme byť tvarovaní svetom na jeho obraz alebo Kristom na jeho obraz (Rimanom 8,29). To nám dáva štyri možné kategórie, kde je možné zaradiť všetkých ľudí.
To sú
ľudia, ktorí sú vo vnútri aj navonok podobní svetu. (V
skutočnosti neboli transformovaní svetom pretože sa
narodili do hriechu, ale vieme na čo sa tu myslí). Týchto
ľudí nazývame „nespasených“
To sú
ľudia, ktorí sú znovuzrodení, ale ktorí nedovolili
Kristovi zmeniť ich navonok. Teda vo vnútri boli premenení
na nové osoby, ale z nejakého dôvodu to nepreniklo von,
aby sa zmenil spôsob ako títo ľudia na veci nazerajú,
rozmýšľajú, konajú a hovoria. Títo ľudia sú neustále
tlačení do spôsobov (formy) tohto sveta a nepretržitá
záplava svetských hodnôt ich tvaruje. 1 Korintským 3:1-3
týchto ľudí označuje ako telesných alebo nedospelých v
Kristovi. V liste Korintským Pavol spomína niekoľko príkladov telesného správania: sektárstvo a rozdeľovanie, závisť a zvady medzi veriacimi, nemorálnosť, veriaci žalujúci iných veriacich na súde, nevhodné postoje a správanie pri Stole Pánovom. Tento zoznam telesného správania je takmer nekonečný. Žiaľ, veľa
ľudí v zboroch patrí do tejto kategórie, a sú to tí, na
ktorých apoštol Pavol nalieha keď hovorí: „A nepripodobňujte sa tomuto
svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli
rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a
dokonalé.“ (Rimanom 12,2) To je malá skupina ľudí, ktorí boli vo vnútri premenení Evanjeliom, a ktorých životy boli ovplyvnené do takého rozsahu, že túto zmenu odzrkadľujú vo svojich myšlienkach a správaní. Je veľmi smutné, že sú menšinou keďže je to „vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rimanom 12:2b). Áno, je to vôľa Božia pre každého človeka, rovnako pre veriaceho a neveriaceho, aby sme sa stali takými ako bol Ježiš. Ale aby sme stali takými ako je On, musíme začať vnútornou transformáciou, za ktorou musí nasledovať vonkajšie potvrdenie. Keď
prichádzame ku Kristovi vo viere, on nás mocne a zázračne
transformuje a mení to čím sme vo svojom srdci. Pavol to
vyjadruje týmto spôsobom: „Preto ak je niekto v Kristovi, je nové
stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“
(2 Korintským 5,17). Ale zatiaľ čo zmena nášho srdca
prebehne okamžite, zmena nášho životného štýlu je proces,
ktorý voláme posvätenie.
Štvrtá skupina má v dnešných zboroch väčšinu. Títo ľudia neboli transformovaní evanjeliom, ale zmenili svoje správanie tak, aby sa pripodobnili správaniu v zbore. Povšimnite si, že som nepovedal, že sa pripodobňujú ku Kristovi ale k zboru – nestali sa podobní Kristovi, ale naučili sa kresťanské resp. cirkevné správanie. Je to presne to isté ako učiť papagája rozprávať, alebo psa nosiť šaty a chodiť na zadných nohách – v skutočnosti je papagáj stále papagáj, a pes zostal psom. Naučiť sa konať ako kresťan predstavuje problém z dvoch dôvodov. Po prvé, nerieši sa tu základná otázka spasenia. Nezáleží na tom, ako presvedčivo sa niekto správa ako kresťan, pretože „ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.“ Ján 3,3 Po druhé, keďže základná podstata osoby nebola transformovaná, tento človek sa z času na čas vracia k svojej pravej podstate. Často o niekom hovoríme, „že jedná mimo charakter“, čím myslíme to, že táto osoba urobila niečo čo je v protiklade k jej podstate. Problémom je však to, že často takéto „nenormálne“ správanie nie je v rozpore s charakterom danej osoby, ale v skutočnosti sa tu prejavuje jej pravá podstata. Počas Veľkého úteku v Druhej svetovej vojne britský vojak ušiel z vojenského zajateckého tábora a unikal vlakom. Naučil sa hovoriť a konať, a bol tiež oblečený ako Nemec. V neočakávanom momente sa podozrievavý nemecký vojak rozhodol položiť utečencovi otázku po anglicky. Tento odpovedal po anglicky, a jeho krytie bolo prezradené. Rovnakým spôsobom z času na čas aj tieto osoby odhadzujú masku, a je viditeľná ich pravá identita. Problémom však nie je to, že títo podvodníci sú v zboroch. V podobenstve o pšenici a kúkoli Ježiš jasne poukazuje na to, že tu budú falošní učeníci, ktorí boli vychovaní Diablom, a že je takmer nemožné rozlíšiť medzi nimi a pravými nasledovníkmi (Matúš 13:24-30). Skutočným problémom je to, že lídri zborov povzbudzujú neveriacich aby sa integrovali do zboru. S týmto zámerom sa pripravujú aj programy tak, aby sa neveriaci cítili v aktivitách komunity vítaní. To nemusí byť problém, ak sú v nejakom bode konfrontovaní s posolstvom Evanjelia. Ale keďže posolstvo kríža je pohoršujúce (1 Korintským 1:18-31) nikdy nie je kázané, a keďže predstava o niekom kto je hriešnikom je hanlivá, daná osoba nikdy nie je konfrontovaná so svojou potrebou Spasiteľa. A tak teda títo ľudia postupujú od potešenia z kávy zadarmo, hry v softballovom tíme a straty nadbytočnej hmotnosti vo fitness programe do vedúcich pozícií bez toho, aby boli transformovaní Kristom. Zatiaľ sa úspešne naučili vyjadrovanie a správanie, ktoré ich identifikuje ako „kresťanov“. Nedávno sa objavil príbeh o učiteľovi na strednej škole v Kalifornii, ktorý nevedel ani čítať ani písať. Nejakým spôsobom prešiel systémom od základnej školy až po vyššiu odbornú školu - bez väčšiny základných znalostí. Toto je pravdivý a veľmi smutný príbeh, ale ešte viac smutná a rovnako pravdivá je skutočnosť, že tisíce kazateľníc v evanjelických zboroch sú dnes obsadené ľuďmi, ktorí nikdy nemali osobnú vieru v Ježiša Krista. Navyše, celé zbory sú naplnené ľuďmi, ktorí nikdy neboli znovuzrodení. Aj keby si
vodcovia boli vedomí stavu nespasených ľudí v zbore alebo
individualít v zbore, nikdy nebudú konfrontovať túto
situáciu, keďže táto by vyústila v stratu členov, peňazí a
popularity. Pre teologicky viac detailný rozbor
danej témy si pozrite “Reimagining”
Conversion od
kazateľa Larry DeBruyna na adrese http://herescope.blogspot.com/2012/06/reimagining-conversion.html
Autor článku: Anton Bosch, www.antonbosch.org,
www.sunvalleycommunity.org Dátum zverejnenia:
11.7.2012 |