Zj J 1,5
Jemu, ktorý nás miluje... V Božom slove čítame, že On, Ježiš Kristus nás miluje, má nás rád. Láska Ježiša Krista je teda láskou osobnou, a túto lásku si môžem privlastniť k sebe, že to mňa tak Pán Ježiš miluje, že vylial svoju krv za mňa, aby som bol Božím človekom a žil na slávu nebeského Otca a na slávu svojho Spasiteľa. To On, ma preniesol z tmy hriechu do svojho predivného svetla milosti a lásky. Tak ako mňa, On, Pán Ježiš Kristus si skrze svojho Ducha svätého povoláva, osvecuje a posväcuje aj iných ľudí. On prišiel na svet, aby spasil, čo bolo zahynulo. Prišiel pomôcť všetkým chorým, ktorí vedia a spoznávajú tu veľkú nepríjemnú pravdu, áno Pane som zlý, hriešny človek. Mnohí túto pravdu o sebe spoznali a pozvali Krista do svojho života. Čo zažili? Radostnú vec, odpustenie svojich hriechov, pocit uvoľnenia a slobody, ktorá buduje len to, čo je dobré. Spasenie je pre všetkých. Nik si nesmie namýšľať, to len mňa Pán miluje. Len mne môže a musí udeliť milosť. To len ja Ho najviac milujem z ľudí. To by bola detinská pýcha neznovuzrodeného človeka.
Tí, ktorí sa narodili z Ducha a vody stali sa novými ľuďmi a ako Písmo vraví, tým, čo Ho prijali dal moc stať sa dietkami Božími J1,12, tí volajú - „Pane príď aj k môjmu susedovi, aj k tomu čo mi nepraje, i k tomu, čo sa proti Tebe búri, i k tomu Pane, ktorý nemá síl volať k Tebe, i k tomu, ktorý sa bojí, že Ho Ty Pane nevypočuješ.“ Božie deti sa modlia a svedčia slovami i skutkami o Bohu, ktorý miluje človeka a chce ho urobiť novým človekom. Človekom, ktorému bude hriešne konanie odporné. Hriechom poznačené konanie neprinesie požehnanie pre večnosť.
Na druhej strane tento nový Kristov človek bude milovať, to čo miluje Pán Boh. To, čo Pán Boh miluje, ale i čo nenávidí, o tom sa sa môže každý informovať a dozvedieť v Biblii. Božie slovo nám zjavilo Boha a Spasiteľa, uverili sme v Neho. A Jeho láska, láska Kristova nás spája. (2Kor.5,14) Láska Kristova spája tých, ktorí veria, že Kristus za nich zomrel a zmŕtvych vstal. Ak tomu veríš, Boh ťa spája s ostatnými veriacimi v Krista.
Keď teda nie som sám na svete, ktorého Duch Svätý pritiahol ku Kristovi, nie som ani bez spoločenstva Božieho ľudu, patrím teraz do Božej rodiny. A skutočne je to tak, Pán Boh nás nenecháva samých so svojou vierou, dáva nám bratov a sestry. Tu sa máme spoločne povzbudzovať, napomínať vo viere, potešovať, ale aj učiť lepšie žiť Bohu podľa Jeho slova. Aby nik nebol sám daroval nám spoločenstvo v Neho veriacich a Jeho vyznávajúcich. Dal nám cirkev. V nej nachádza každý človek aj to, čo mu chýba, otec a matka tu nájdu deti, deti tu nachádzajú rodičov, starí sa necítia nepotrební, mladí sú milovaní. Pán Boh cez cirkev dáva človeku aj to, čo vo svete stratil. On večný Boh nám dáva mnoho dobrého, aj keď s prenasledovaním, len jedno tam nechce mať ani pri jednom svojom dieťati, a to jedno je HRIECH. A je jedno, či je niekto v cirkevnom zbore, spoločenstve dlhé roky, alebo bol prijatý len pred mesiacom. Je jedno či si biskup, pastor, farár, dozorca, presbyter, alebo radový člen spoločenstva. Imunitu hrešiť nemá nik. Nik nemá ani licenciu ani poverenie, ani zmocnenie delegovať seba, či iného ku konaniu zla. Bohu
ide o to, aby sme cieľ svojho života dosiahli podľa Jeho pravidiel. Nič, čo Bohu odporuje nemôže poslúžiť ako prostriedok do neba. Oklamávať sa kresťania môžu, ale pravdou je, že poslušnosť Bohu je dôležitá. Nejde o to konať niečo, ale konať všetko s Ním. Hriech v každej podobe ako pomocná barlička pri kresťanovi nemá mať miesta. A je neospravedlniteľný, lebo potom sa musíme pýtať, milý kresťan, prečo robíš to, čo sa Bohu nepáči, nebojíš sa hnevu Božieho? Pamätajme..... Pán Boh - nikomu neprikázal, aby bol rozpustilý, a nikomu nedal povolenie hrešiť. (Sirach15,20)
Hriech nemá kraľovať na tak svätom mieste akým cirkev je. Pán Ježiš ju chce mať bez poškvrny. Je to nemožné? Dokážeme veriť, že cirkev má byť úplne, teda TOTÁLNE iná ako je svet? Možno si povzdychneme, keby tak tu bol Ježiš s nami, bolo by to ľahšie? Myslím, že ani nie! Podľa dnešných spôsobov by Pána Slávy ukrižovali ešte rýchlejšie, zaiste však novým, moderným spôsobom. A On je predsa skrze svojho Ducha s nami. My sa nemáme izolovať od sveta, žijeme na tomto svete, my ale máme byť iní ako je svet. Chceme získať hriešnikov, stratených ľudí pre Krista, máme sa priblížiť ich duši, o to nech nám ide. Pritom si musíme dať pozor, aby sme neprispôsobili svoj život ich životu. Cirkev musí žiť svoj život, svätý život, kde vládnu iné pravidla ako vo svete. Ježiš sa modlil za svojich k Otcovi, zachovaj ich od zlého, sú vo svete, ale nie sú zo sveta. Tu nie človek, ale Ježiš Kristus musí byť ten Šéf, ktorého musíme poslúchať vo všetkom. Tak nám to prikázal nebeský Otec. Jeho teda Krista poslúchajte.
Aká to radosť kde cirkev, spoločenstvo, Krista poslúcha . Kde cirkev chce žiť svätým životom. Kde sa kresťania majú radi láskou Kristovou, kde vedia odpustiť jeden druhému, kde sa sústavne neoklamávajú a nepodvádzajú navzájom, kde sa neokrádajú. Kde sa nepovyšujú jeden nad druhého, ale majú sa v úcte. Kde netaja svoje úmysly pred sebou a neoklamávajú si srdcia falošnou zbožnosťou. Kde si nevytvárajú svoje jadro a iných nepovažujú za hodných radiť sa s nimi. Aké je milé a dobré, kde kresťania spolu nažívajú podľa slov svojho Pána. Tam slovo napomenutia z Písma- neopúšťajte svoje spoločenstva- je im cudzie, nevidia dôvod prečo opustiť miesto Božieho ľudu. Že nič nie je dokonalé, zaiste, každý človek, každé spoločenstvo aj každá cirkev más svoje zápasy a biedy. Pre maličkosti neodchádzajte ľudia Boží a ako Písmo vraví majte súcit s blúdiacimi. Skúmajte dôkladne svoje srdce pred Pánom Ježišom Kristom a raďte sa Jeho slovom, lebo nie je ľahké nájsť dobrý domov pre svoj duchovný život. Večný domov máme v nebi a tam máme aj svojho dokonalého pastiera svojich duší. No preto, nechcite byť bez spoločenstva božieho ľudu tu na zemi. Nenáhlite sa, odpustite a s pokáním proste Pána o milosť, čo robiť. Lebo, keď opustíte svoje zhromaždenie, vedzte, že diabol, satan, ten klamár od počiatku sveta, vás bude po zboroch cirkvi Kristovej ohovárať, že ste boli zlí kresťania, že ste neboli svetlo a preto ste odišli. Buďte si vedomí toho, že ten diabol luhár a zlostník vám bude ničiť život kamkoľvek pôjdete, a že ktokoľvek vás príjme medzi seba bude musieť čeliť diablovým útokom. Budete obviňovaní, že si hľadáte ľahkú cestu, že nechcete trpieť, myslíte iba na seba atď. Preto skúmajte kresťania poctivo a veľmi úprimne ak ste v takej situácii, či spoločenstvo v ktorom ste je skutočne potrebné opustiť. Aby ak sa tak stane, aby ste pred Pánom mali čisté svedomie. Potom dokážete ďalej žiť svoj život viery tak, že môže prinášať požehnanie iným. Nie je to ľahké rozhodnutie odísť zo spoločenstva a poznačí to váš život do veľmi veľkej miery . Vás to, že ste opustili svoj rodný zbor, spoločenstvo bude trápiť viac ako tých, od ktorých ste odišli. S tým sa budete musieť naučiť žiť, s bolesťou v srdi, ktorú bude niekto sústavne jatriť. Bezstarostne možno odídu, opustia svoje spoločenstva ľudia ľahostajní, alebo veční nespokojenci, ktorým nik nevyhovuje. No, kto úprimne verí v Pána Ježiša Krista, komu je Kristus životom, pre toho je to vždy bolestné a traumatizujúce odísť zo zboru, spoločenstva a hľadať si nový pozemský duchovný domov. Novú rodinu, ktorá ho bude milovať a dopraje mu duchovne rásť a radovať sa vo svojom Pánovi v spoločenstve, nie dokonalých, ale Kristom vykúpených, ktorí viac milujú Boha ako každodennú diablovu potravu.
Názor, že je potrebné zostať a byť svetlom, všetko pokorne prijímať sa môže zdať zbožným a správnym Biblickým riešením. No je to názor z diaľky, ktorý sa nezaoberá prečo ľudia v Krista veriaci a nie nejakí sústavní nespokojenci, ale kresťania milujúci Boha opúšťajú spoločenstvá.
Nedá sa svietiť tam, kde vás nechcú a svetlo pokladajú za tmu a tmu za svetlo. Nedá sa žiť pobožne a v pokoji tam, kde sa cirkev vola cirkvou Kristovou len naoko. Kde sa modlitba zneužíva na ohováranie a vlievanie nenávisti voči iným bratom a sestrám. Kde brat brata nenavštívi, ale klamstvami o ňom šíri nepokoj medzi božím ľudom. Nedá sa žiť s radosťou v srdci, keď učením sa vytvárajú fiktívni nepriatelia, a tí, ktorí sa milovali sa nenávidia. Presvedčivá lož nemôže budovať pokoj medzi božími deťmi. Božie deti prijatím Ježiša Krista sú nastavení Pánom Bohom na pravdu, lásku, úctu. Kde toto chýba v spoločenstve, kde sa pastieri ľudu stávajú sudcami a žalobcami ovečiek, kde ovečky svojho zvereného stáda títo pastieri pokladajú za ovce na zabitie, aby si oni prilepšili na svoj účet chybného charakteru, tam nemôže byť pokoj Kristov. Tam sa dobre nežije. Tam sa žije len z chválenia seba samých, ale v takom spoločenstve už niet vzdávania úcty Pánovi vekov. Kde niet úcty voči Pánovi, tam prestáva byť miesto aj pre tých, ktorí Pána pokladajú za najvyššieho a úcty hodného nad všetko ostatné. Z ľudí Bohu oddaných sa stávajú nepriatelia spoločenstva, hoci sami o tom nevedia do akej pozície ich postavili tí, ktorí si Boha privlastnili len pre seba, a ktorí majú strach z toho, že by Pán Boh niekoho mohol požehnať viac ako ich. Boh však žehná nie na základe bojov, ale na základe vernosti a lásky k Nemu. Jeho požehnanie je vždy darom milosti, a my sa len môžeme skláňať pred Ním a ctiť Ho za to, že nám tu milosť doprial.
Srdce ubolené a ranené, ale Bohu oddané nájde vždy domov, Pán ho nenechá samého, lebo On si nás tak povolal, aby sme boli v spoločenstve tých, ktorí Ho milujú. Áno niekedy je potrebné zbor opustiť, keď sa vodcovia dali na cestu deštrukcie, nebiblického učenia a svoje zlé konanie ospravedlňujú hanobením iných kresťanov. Keď absentuje pokánie a biblické učenie spojené s praxou a namiesto toho sa umelo vytvárajú problémy v snahe chváliť sa svojou duchovnosťou, ktorá ani duchovnosťou nie je.
A tak aj kto opustí takéto
spoločenstvo nech si je vedomý, že Krista nerešpektujúce
spoločenstvo bude haniť jeho život. Odišla im
totiž obeť, ktorú chceli donekonečna potupovať v spoločenstve a
napokon obetovať na svoj oltár zvrhlosti, závisti a zášte. Vďaka
Pánu Bohu ak si zachráni svojich a uchová ich do dňa svojho
príchodu. Lebo, čo prospeje človeku ak stratí svoj život. AMEN
Autor: Ľubomíra Mervartová
Dátum: 31.7.2011