Manažérske riadenie v zbore?

Ale nech je vaša reč: áno - áno; nie - nie; lebo čo je nad to, je od zlého. Mt 5,37

Keďže ani firma v ktorej pracujem sa nevyhla módnej vlne manažérskych školení, mohol som niektoré z týchto kurzov absolvovať (12 dní), a urobiť si vlastný názor na použitie získaných poznatkov v podnikovej praxi. Účelom tohto článku nie je komplexne zhodnotiť danú problematiku, ale skôr vyjadriť svoj názor na prezentované poznatky, a ich prípadnú aplikáciu v cirkevnej praxi. Tieto sú okrem iného založené na vyhodnotení skúseností zo zborov, kde sa tieto metódy využívajú.

To čo sme preberali bolo množstvo teórie, založenej najmä na poznatkoch z psychológie, či už sa jednalo o testy alebo o rôzne návody na riešenie modelových situácií. Používa sa tu podobný model aký poznáme z iných svetských náuk, napr. z matematiky: definície, vzorce, predpoklady a závery. Pracuje sa tu najmä so štatistickými údajmi získanými na základe prieskumov (ako na vstupe do „systému“ tak aj pri ich vyhodnocovaní), čo vnáša do celého systému značnú dávku subjektívnosti (presné počítanie s nepresnými dátami...). To je dané aj tým, že na to aby sme takto získané údaje mohli spracovávať exaktnými matematickými metódami, musíme pripustiť určité zovšeobecnenie, kde sa zvyčajne jedná o zaradenia dát do skupín (zaškatuľkovanie) a vyradenie málopočetných dát, ktoré nie je možné do takto definovaných skupín zaradiť.

Celý systém školení je založený na teoretických (spracovaných štatistických) poznatkoch z podnikovej praxe, množstve testov (z rôznych psychologických štúdií), vyhodnotení takto získaných informácií, a následných doporučení ako sa správať v modelových situáciách (zvyčajne s cieľom presadenia vlastného názoru či splnenia stanovených úloh). Teda na to, aby sme určitú situáciu zvládli, túto musíme správne vyhodnotiť, zvážiť výber vhodnej metódy, a túto správnym spôsobom aplikovať v danej situácii. Netreba snáď ani hovoriť o veľkej dávke subjektívnosti a schematičnosti, ktorá je takto vnášaná do ľudského správania, a ktorá môže v praktickej situácii vyznieť dosť umelo (a teda nepresvedčivo a neúčinne).

Ak by som mal uvedené školenia vyhodnotiť, niektoré (najmä praktické) poznatky by som označil za zaujímavé, ale ako celok musím tento systém odmietnuť. So zohľadnením nižšie uvedených výhrad je ako zaujímavé možné hodnotiť všeobecné poznatky z podnikovej praxe, všeobecné charakteristiky ľudského správania (asertivita, pasivita, agresivita, a tzv. manipulačné úrovne) a ešte zopár praktických rád – najmä tie, ktoré boli odpozorované priamo z praxe (bez komplikovaného a pochybného odvádzania, ako tomu bolo u väčšiny prezentovaných informácií). V súvislosti so spomínanými všeobecnými charakteristikami ľudského správania by som snáď ešte doplnil normálne sa správajúceho človeka, keďže prezentované podmienky asertivity nepovažujem za prirodzené ani z hľadiska svetského nieto ešte kresťanského. Čo sa týka manipulácie, tam uvedené školenia môžu pomôcť jasne pomenovať manipulačné typy správania, avšak na druhej strane často týmto nečistým metódam aj učia, čo musí kresťan jasne a rázne odmietnuť. V nasledujúcej časti by som chcel uviesť niektoré zásadné výhrady k takto prezentovanému systému získavania a vyhodnocovania informácií:

1. Kvalita vstupných štatistických dát v spojení s už spomínanou subjektívnosťou, na ktorej sú používané psychologické testy, návody na ich vyhodnotenie, a tiež návody na riešenie modelových situácií založené.

2. Pochybná je aj objektivita získavania informácií od účastníkov kurzov – väčšina ľudí má tendenciu uviesť skôr to akí by chceli byť, než akí v skutočnosti sú. Ponúkané možnosti odpovedí na otázky zďaleka nie vždy postačujú, a často je potrebné vybrať možnosť, ktorá je skôr najmenšie zlo ako správna odpoveď.

Tu je potrebné spomenúť aj tzv. priehľadnosť testov – je pomerne jasné, ako ktorá odpoveď na otázku ovplyvní výsledne hodnotenie (to je pomerne ľahko zneužiteľné napr. pri vstupných pohovoroch pri prijímaní zamestnancov do pracovného pomeru).

3. Na vyššie uvedené body naväzuje aplikácia takto získaných poznatkov v praxi, kde absolvent takéhoto kurzu (najmä ak nemá za sebou niekoľkoročnú prax), spoliehajúc sa na získané poznatky a svoj vlastný úsudok, často už zle vyhodnotí situáciu, resp. použije nesprávny prístup resp. metódu.

Oveľa vážnejším problémom môže byť zneužitie takto získaných poznatkov (vo svete by sme ho mohli nazvať etický problém), s cieľom účelovej manipulácie druhých ľudí pri snahe o dosiahnutie vlastných (firemných) cieľov resp. obhajoby vlastnej osoby.

Tu je potrebné jasne zdôrazniť, že sa tu jedná o tendenciu osvojiť si nástroje na ovládanie iných ľudí, pričom skôr by sme sa mali sústrediť na zmenu seba samého (v kresťanstve na obraz Boží) v zmysle hodnôt, ktoré vyznávame. Božie slovo v tomto prípade hovorí úplne jasne, kde jeho cieľom je záchrana hriešneho človeka. Ak sa však človek nezakorenený vo viere pokúša o využitie týchto svetských metód, sám sa úmyselne vystavuje pokušeniu, ktoré pri obhajobe používania týchto metód vedie ku kompromisom na strane výkladu Slova Božieho. V snahe o rýchle dosiahnutie cieľa sa dôraz presúva z cieľov večných na časné, adekvátne sa používa čoraz viac metód zo sveta (hoci aj nečistých, či už z hľadiska etiky alebo Biblie), s už iba okrajovým dôrazom na Slovo Božie (ktoré slúži akurát na odôvodnenie údajnej „vhodnosti“ používaných svetských metód v cirkvi). Tu snáď ani netreba hovoriť o tom, že to je cesta, ktorá do Božieho kráľovstva určite nevedie. Výsledkom môže byť iba ak oklamaný človek, formálne kresťanstvo, a skôr či neskôr odpadnutie od viery (popretie Božej pravdy). Na druhej strane si dovolím tvrdiť, že kto verí Slovu Božiemu manažérske metódy (a iné psychologické poznatky a systémy) nepotrebuje.

4. Snahou lektorov, tak ako sa to propaguje aj na školení je “zaviesť procesy do správania ľudí“, čo pokladám za nebezpečné najmä z hľadiska straty autenticity (spontánnosti, otvorenosti, priameho vyjadrovania) človeka, a tiež z hľadiska pretvárky, ku ktorej sú podľa môjho názoru účastníci týchto kurzov vedení.

Takýto prístup považujem za zvlášť nebezpečný, keďže uvedomenie si miery preberania cudzích názorov (od iných ľudí resp. naučených poznatkov) do vlastného správania môže byť problematické. Práve uvedomenie si (a skúmanie) motívov vlastného správania, t.j. nerozhodovať sa subjektívne alebo podľa všeobecnej mienky (ľudí zo sveta), je dôležitým aspektom duchovného rastu v kresťanskej cirkvi.

5. Ak posudzujeme psychológiu či už priamo alebo cez jej aplikácie (manažérske metódy, marketing, atď.) z hľadiska veriaceho človeka, musíme konštatovať, že sa jedná o typickú svetskú náuku – o ľuďoch a pre ľudí. Dáta sú zozbierané formou prieskumov, vyhodnotené štatistickými metódami, a teda poukazujú a reagujú (často nie práve vybranými metódami, viď. niektoré reklamy) na typické ľudské správanie.

Kresťanské náboženstvo môžeme nazvať náukou o Bohu pre ľudí, kde to veľmi jasne vyjadrujú slová nášho Pána Ježiša Krista z Jána 14,6 „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ V Biblii nájdeme veľa jasných varovaní aby sme nežili podľa toho sveta, resp. sa nepridŕžali akýchkoľvek svetských náuk. Ešte horšie môže vyznieť snaha spojiť Božie slovo so svetskými náukami, čo je však bohužiaľ prípad mnohých štúdií a hnutí, ktorých autori resp. predstavitelia sa takto chcú „priblížiť ľuďom zo sveta“. Výsledok je zvyčajne opačný: zriedené (neúčinné) evanjelium, a priblíženie sa cirkvi svetu.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj citát z Nového zákona, kde Pán Ježiš Kristus hovorí: ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú (Mt 7,14). Ak urobíme všeobecný prieskum ľudského správania logicky dospejeme k štandardnému modelu správania väčšiny ľudskej populácie. Tu si môžeme položiť otázku či Enoch, Noach, Jozef alebo Daniel sa správali vo svojej dobe podobným spôsobom ako väčšina vtedajšej populácie – vieme, že tomu tak nebolo. Ak teda kresťania, ktorí uznávajú iné hodnoty ako ľudia zo sveta, a ich cieľom je pripodobniť sa životu, ktorý žil Pán Ježiš Kristus, začnú preberať tieto metódy a modely správania ľudí zo sveta, niet pochybností o tom, že sa takto postupne ale isto priblížia svetu – jeho spôsobom a systému „hodnôt“.

Ako kresťania máme možnosť zvestovať evanjelium spôsobom nášho života (v čistote a posvätení), hodnotami ktoré vyznávame, a ich jasným prezentovaním v rôznych životných situáciách, kde sa jasne ukazuje oddelenie cirkvi Kristovej od sveta, ktorá iba tak môže byť soľou a svetlom pre tento svet. Tak zároveň ponúka alternatívu k pominuteľným hodnotám sveta, akými sú peniaze, materiálne statky, osobná sláva, uznanie, atď.

Ak si však cirkev v snahe priblížiť sa ľuďom začne osvojovať prostriedky tohto sveta, vystavuje sa nebezpečenstvu infiltrácie týchto svetských metód do cirkvi, čo môže

• spomaliť ak nie zastaviť duchovný rast členov zboru
• spôsobiť, že cirkev prestane byť pre hľadajúcich zaujímavá, lebo je až príliš podobná tomu, čo títo ľudia zo sveta už poznajú (a odmietajú)

Jednou z tém, ktoré sa na manažérskych školeniach učia, sú okrem iného, aj techniky predchádzania konfliktom a dosahovania konsenzu. Tak ako v matematike si svoje vedomosti preverujeme na rôznych úlohách, aj v prípade snahy o „efektívne riadenie vzťahov s ľuďmi“ si človek, ktorý sa týchto školení zúčastní preveruje svoje schopnosti na tom, ako efektívne zvláda riešenie rôznych situácii v komunikácii s inými ľuďmi. Ak však vyššie (v bode 3) sa jednalo o výstrahu pred snahou ovládať iných ľudí (a nie pracovať skôr na sebe v zmysle plnenia Božieho zámeru), tu je potrebné upozorniť na zmenu správania samotného človeka, ktorý tieto metódy využíva. Jedná sa tu najmä o uprednostnenie formy pred obsahom, sústredenie sa na (často aj povrchné) budovanie vzťahov s ľuďmi, o tendenciu byť obľúbený a úspešný, a teda v konečnom dôsledku viac o snahu páčiť sa ľuďom ako Bohu.

V snahe vyhnúť sa možnému konfliktu má totiž veľa ľudí (aj bez manažérskych školení) tendenciu uhnúť od témy, aby nevznikol konflikt (stret rozličných názorov). Ak sa takýmto metódam predchádzania konfliktu cieľavedome učíme, často si v praxi ani nemusíme uvedomiť, že namiesto prezentovania zásadového postoja v niektorých otázkach sa týmto radšej vyhneme, ako by sme jasne (a zrozumiteľne) prezentovali náš názor. Práve prezentovaním zásadného postoja v dôležitých otázkach, aj za cenu straty svetskej popularity resp. vzťahov s ľuďmi zo sveta ukazujeme, aké hodnoty vyznávame a komu patríme.

Majstre, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale pravdivo učíš ceste Božej. Mk 12,14

Poznámka: Určite je vhodné (podľa možností) viesť komunikáciu v konštruktívnej atmosfére, kde je podľa môjho názoru však dôležitejší Boží pokoj, trpezlivosť a úprimnosť, pri zachovávaní Slova Božieho v srdci, než používanie naučených, formálnych a schematických metód zo sveta.

Samozrejme táto téma tiež nie je čierno-biela, ale častejšie tu môžeme hovoriť o relativizme – veľmi bežnom jave v dnešnej dobe, ktorý, okrem iného, priamo vplýva na krízu hodnôt v spoločnosti. Zatiaľ čo vo firme (napr. vo vzťahu predajca-zákazník) môže byť konsenzus zúčastnených strán prínosom (ale aj nemusí), Slovo Božie k nám aj dnes hovorí jasnou rečou, a akýkoľvek relativizmus (často sa jedná o jeho zľahčovanie resp. už spomínané násilné spájanie so svetskými náukami) je potrebné jasne odmietnuť.

Ako odstrašujúci príklad „návodu na (ne)riešenie konfliktov“ a relativizácie významu Slova Božieho pripájam citát z knihy Ricka Warrena „Život s jasným cieľom“, kde autor píše: „Spor je obyčajne znakom toho, že naša pozornosť sa presunula na menej dôležité záležitosti, ktoré Biblia nazýva sporné otázky.“ Toto snáď nemá zmysel ani komentovať, ale aspoň jedna pripomienka: V období reformácie, keď Dr. Martin Luther pribil na dvere chrámu 95 téz to boli tie najdôležitejšie otázky – jednalo sa o návrat k Božiemu slovu. (7) V Novej zmluve nájdeme veľa situácii, kde sa Pán Ježiš dostal do sporu so zákonníkmi a farizejmi, a kde taktiež nie je možné hovoriť o tom, že by sa jednalo o „menej dôležité otázky“. Často sa tu práve jednalo o prekrúcanie Slova Božieho resp. o jeho ľudské podanie.

Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou? Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký podiel veriaceho s neveriacim? Aké spojenie medzi chrámom a modlami? 2K 14,16

V tejto súvislosti je ešte vhodné spomenúť tzv. zmluvu o jednote zboru, ktorú podpisujú členovia zboru Saddleback California Church. Takýto prístup je v rozpore s kresťanstvom, pretože povrchná jednota zboru za každú cenu (zaručená zmluvou) nemôže byť nadradená vernosti Bohu a pravde Božieho slova. Naopak, práve ak členovia zboru zostávajú verní Pánovi a jeho slovu, vtedy aj cirkevný zbor a jeho členovia môžu rásť vo viere, a byť príkladom aj pre ďalších ľudí. Prístup aký sa používa v uvedenom zbore však iba potvrdzuje to, že sa tu opäť jedná o spoliehanie sa na svetské metódy (záruky), a nie na moc Ducha Svätého a na Božie vedenie.

Široká cesta v zbore?

O to viac som spozornel, keď sa na kresťanských stránkach začali ako huby po daždi objavovať manažérske príručky, ako viesť a budovať úspešne zbory (t.j. také, kde počet členov stále rastie), kurzy Alfa, Omega, metodiky ako postupovať pri evanjelizácii, vrátane návodov ako vystupovať v rôznych situáciách, ktoré sú často rozpracované až do úrovne neverbálnych prejavov (mimika tváre, postoj, pohyb rúk, atď.). Jednou z typických čŕt tohto systému správania je neustále propagovaná bezkonfliktnosť a ústretové správanie v každej situácii. Vzhľadom k podnikovej praxi u nás vo firme ma tento typ správania dosť prekvapuje, keďže už pri riešení bežných pracovných problémov je pomerne často potrebné riešiť konfliktné situácie.

Cieľom evanjelizácie je záchrana hriešneho človeka, a to je určite jedna z najťažších úloh. Jedná sa o najhlbšiu možnú zmenu života (zomrieť pre starý spôsob života a začať nový), čo si vyžaduje pokánie a odovzdanie života Pánovi Ježišovi (nežijem viac ja, ale žije vo mne Kristus). Boží služobníci, ktorí hlásali Slovo Božie v plnosti a v každej situácii, tieto konflikty jasne vnímali - či už to boli proroci, učeníci alebo samotný Pán Ježiš Kristus. Ak teraz moderní kazatelia nie sú pre Slovo Božie prenasledovaní (ale naopak svetom obľúbení a uznávaní) sú tu len 3. možnosti:

• novodobí evanjelizátori sú šikovnejší ...
• publikum – ľudia zo sveta sú uvedomelejší ...
• zvesť slova Božieho sa upravuje tak, aby takto zvestované slovo bolo príjemnejšie na počúvanie (ale zároveň menej účinné pre záchranu hriešneho človeka)

A aká je pravdepodobná odpoveď – keď vylúčime prvú a druhú možnosť, ostáva nám už len tá posledná...

Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí. (Jan 15:19).

Ak hovoríme o aplikácii manažérskeho riadenia v zbore, nemáme tu na mysli len jeho využitie pri riešení praktických otázok fungovania zboru. Ako problematické sa javí využívanie poznatkov psychológie pri zvestovaní Slova Božieho, kde v snahe sa priblížiť očakávaniam publika sa často zvestuje viac poznatkov zo sveta ako z Biblie. To potvrdzuje aj citát G. A. Pritcharda, ktorý vo svojej štúdii hodnotí vplyv využívania psychológie v zbore Willow Creek ako smrteľne nebezpečný:

„Iróniou je, že zatiaľ čo Bill Hybels evanjelizuje ľudí zo sveta ku kresťanstvu, zároveň „evanjelizuje“ kresťanov späť ku svetu. Zatiaľ čo 10% nových návštevníkov (ako neveriaci Harry z knihy Lee Strobela) sa posúva bližšie ku kresťanstvu, 90% kresťanov v zbore sa posúva viac k psychológii a svetu.“ (1)

Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa;
Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). Matúš 15, 8-9

Tímová práca (pri evanjelizácii)?

Druhým aspektom využitia manažérskych metód v zbore je aplikácia projektového riadenia (skupiniek), ktoré vo firemnom prostredí slúžia na výmenu a vyhodnotenie informácií zo všetkých útvarov vo firme, s cieľom prijatia čo najlepšieho rozhodnutia a následného získania konkurenčnej výhody. Podstatou projektového riadenia je, že všetci členovia tímu sú si rovní, pričom riadením priebehu stretnutia projektového tímu je poverený vodca facilitátor, ktorý sa však vyjadruje len k spôsobu komunikácie, nie k obsahu. Nie je mi jasné ako je možné o tomto spôsobe práce hovoriť v cirkvi, keďže Slovo Božie nám jasne hovorí o učiteľoch, ktorí vyučujú Slovo Božie nie o moderátoroch, ktorí podporujú komunikáciu v skupinke, a sumarizujú jej závery!!! Hovoríme o učeníkoch, a o Učiteľovi! Slovo Božie nám bolo dané, a my sa máme podriadiť jeho autorite, nie špekulovať ako si presadiť svoje názory (zážitky, skúsenosti a poznatky – často ľudí bez Boha na svete) v cirkvi! Aby nevznikli nejasnosti ohľadom pojmu „skupinka“, uvedené výhrady sa netýkajú skupiniek fungujúcich na biblických princípoch.

Ty teda, syn môj, posilňuj sa milosťou, ktorá je v Kristovi Ježišovi. A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj to spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní vyučovať aj iných. 2. Tim 2,1-2

V tejto súvislosti je vhodné spomenúť citát z filmu na podporu projektového riadenia, kde bolo konštatované, že zatiaľ čo človek nemôže byť dokonalý, tak tím áno. Toto tvrdenie zrejme hovorí o tom, čo podľa ľudí zo sveta je (momentálne) dokonalé. Následne bolo vysvetlené, že ak vo firme vytvoríme vhodný tím – nielen na základe rôznych profesií, ale aj na základe osobných profilov (stratég, taktik, tímový hráč, dokončovač, atď.), tak môžeme vytvoriť dokonalý tím, ktorý sa navzájom dopĺňa. Samozrejme na definovanie týchto osobných profilov nám opäť pomôžu psychologické testy.

K tomu mám dve pripomienky – ako veriaci ľudia vieme, že dokonalý je iba Pán Boh, ale ľudia zo sveta to zrejme vidia ináč. Z praxe vieme, že ako človek ani skupina ľudí, nie je zárukou správneho konania správnych vecí. Často práve v skupine ľudí dochádza k ústupom zo zásadového postoja (v snahe priveľmi sa nelíšiť, resp. udržať povrchnú jednotu), čo napr. v oblasti morálky môže mať neblahé následky. V Biblii sa na viacerých miestach môžeme naopak dočítať o tom, ako osamotení Boží služobníci – proroci, napomínali či už farizejov, zákonníkov alebo celé mestá a národy o tom, že ich skutky sú zlé.

Druhá pripomienka sa týka cirkvi, a prípadnej aplikácie týchto poznatkov. Pán Ježiš nám v evanjeliu podľa Marka v 12. kapitole hovorí o dvoch veľkých prikázaniach:

1. Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily.
2. Milovať budeš blížneho ako seba samého.

Ak zbor používa svetské metódy vo svojej práci, tak sa vystavuje riziku, že dospeje aj k podobným výsledkom. To v tomto prípade, môže byť zameranie sa na vzťahy v tíme, ale bez toho aby tam bola prítomná v prvom rade láska k Bohu a Jeho Slovu, a to znamená, okrem iného, láska k pravde, spravodlivosti a čestnosti. V liste Galatským nás apoštol Pavol jasne upozorňuje na to, že čo sejeme to budeme aj žať:

Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať! Pretože kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu; kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život. G 6, 7-8

Systém hodnôt sveta je totiž relatívny (pominuteľný), čo znamená, že hodnoty odvodené z určitého systému hodnôt spoločnosti sa menia spolu s vývojom spoločnosti. Z nedávnych čias poznáme ešte výrok Karola Marxa (4): „Z pohľadu dialektickej filozofie nič nie je ustanovené na večné časy, nič nie je absolútne alebo sväté.“ Naproti tomu hodnoty, ktoré vyznávame v cirkvi sú hodnoty absolútne, dané Bohom pre ľudí, a teda nie sú závislé na prípadnom úpadku hodnôt spoločnosti. Iba vtedy, ak sa cirkev drží Božích hodnôt, môže byť soľou a svetlom pre tento svet, vtedy môže efektívne plniť svoje poslanie, ktoré jej bolo dané.

Soľ je dobrá, ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju osolíme? Ani do zeme, ani do hnoja sa nehodí, ale ju vyhodia. Kto má uši na počúvanie, nech počuje! Lk 14, 34-35

Tu je vhodné spomenúť jeden citát zo manažérskych školení, ktorý hovorí, že je potrebné sa zamerať viac na ciele tímu, než na to, aby sme boli tímom. Táto veta jasne poukazuje na to, že zamerať sa na „dobré vzťahy“ v tíme môže byť veľmi ľahké, keď o „nič nejde“. V podnikovej praxi sa tu myslí na to, aby projektový tím dosiahol (zvyčajne krátkodobý) cieľ v stanovenom čase. V cirkvi sa naviac v tomto prípade, ako už bolo spomínané vyššie, môže jednať o relativizáciu absolútnych hodnôt, čo je pre cirkev veľmi nebezpečné. Nech máme bázeň pred Pánom Bohom nekonať takéto veci, a nech sme ďaleko od prístupu, kde sa uprednostňuje budovanie vzťahov medzi ľuďmi, na úkor Božej pravdy a zvestovania Slova Božieho v plnosti (kde sa hovorí ako o radostnej zvesti, tak aj o Božom súde).

Ako pri každej činnosti v evanjelizácii, aj pri snahe o „budovanie vzťahov“ si je potrebné uvedomiť, že Ježiš je ten, ktorý spája. Akékoľvek ľudské spájanie sa bez Ježiša Krista, hoci sa jeho meno aj často spomína, nikdy nevybuduje cirkev Božiu. Každému kresťanovi je jasný výklad nasledujúcich textov, ktoré dokumentujú, že vzťahy nemôžu byť na prvom mieste, a že naopak, kde je Boh tam sú aj krásne vzťahy:

Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom. Luk 14,26

Oznámili Mu teda: Matka a bratia Ti stoja vonku a chcú Ťa vidieť. On im však odpovedal: Matkou a bratmi sú mi tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho. Luk 8, 20-21

Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec. J 6, 65

Výsledkom uprednostnenia „budovania vzťahov“ na úkor pravdivého zvestovania Slova Božieho môže byť iba oklamaný človek, ktorý nepočul plnú zvesť evanjelia, a ktorý môže ľahko získať pocit klamného uspokojenia so sebou samým, s tým, že nie je už potrebné vyvinúť ďalšie mimoriadne úsilie s cieľom splnenia Božích nárokov na človeka - kresťan iba podľa mena.

Pred Bohom a pred Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých a mŕtvych, zaväzujem ťa na Jeho zjavenie a kráľovstvo: zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod, presviedčaj, karhaj, napomínaj so všetkou trpezlivosťou a poučovaním. Lebo príde čas, keď (ľudia) neznesú zdravé učenie, ale pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. 2. Tim 4,1-4

Aj to už je možné ...

Nedávno som sa na internetových stránkach jednej známej cirkevnej inštitúcie stretol s psychologickými testami pre prípadných spolupracovníkov. V zboroch Willow Creek (Bill Hybels) a tiež v zbore Saddleback California Church (Rick Warren) sa zas propagujú testy pre hľadajúcich (6), aby bolo možné

• lepšie reagovať na ich okamžité potreby (felt-need – cez ktoré majú byť títo ľudia pritiahnutí do cirkvi),
• zistiť osobné profily členov zboru, čo vraj zaručuje ich optimálne zaradenie (využitie) v zborovej práci

Výsledkom je však skôr pravý opak kresťanstva – sústredenie sa na časné, pominuteľné veci (uznanie, sláva) namiesto sústredenia sa na večnosť, a dôraz na sebauspokojenie a sebaúctu namiesto pokory a odovzdania svojho života Pánovi Ježišovi Kristovi.

„Slávu od ľudí neprijímam, ale vás som poznal, že nieto vo vás lásky k Bohu. Prišiel som v mene svojho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo vlastnom mene, prijali by ste ho. Ako môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá je od samého Boha?“ J 5,41-44

„... Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Mk 8,34

Toto však už nie je možné nazvať ináč ako zvrhlosť, keď pre službu na Božej vinici nie je potrebné (resp. nepostačuje) vnútorné povolanie od Boha a odhodlanie slúžiť Bohu, ale preverenie podľa svetských náuk (podľa svetom definovaných pravidiel týkajúcich sa hľadania konsensu a tímovej spolupráce). Rovnako testy pre hľadajúcich nemôžu viesť k ničomu inému ako k snahe vyjsť v ústrety týmto ľuďom, a to na úkor jasného a priameho zvestovania Slova Božieho (viď. vyššie uvedená poznámka o využívaní psychológie v zbore Willow Creek, ktorá sa týka aj tzv. watered-down messages, kázni, kde sa Slovo Božie účelovo riedi a upravuje s cieľom priblíženia sa publiku). Nech nás náš Pán Ježiš Kristus ochraňuje od používania týchto svetských metód v zbore, kde sa kazatelia vyberajú podľa psychologických testov a potreby hľadajúcich určujú podobným spôsobom.

„Potom ich začal poučovať, že Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. A povedal to celkom otvorene. Vtedy vzal Ho Peter nabok a začal Ho odhovárať. Ale On sa obrátil a vidiac svojich učeníkov, pokarhal Petra a povedal mu: Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské! Mk 8:31-33

Podobnosť firmy a zboru?

Vo viacerých nielen zahraničných ale aj slovenských médiach sa vyskytujú snahy preukázať podobnosť cirkvi a iných svetských inštitúcií, napr. komerčnej firmy. Nechcem túto tému nejako podrobne rozoberať, ale ako som už naznačil vyššie (pri aplikácii tímovej práce) nepovažujem toto prirovnanie za vhodné. Zásadným argumentom je to, že cirkev Kristova je vo svete, ale nežije podľa sveta. Cirkev rastie ak členovia zboru žijú podľa Božieho slova, v čistote a posvätení. Vo firme hovoríme iba o použití už spomínaných svetských metód, ktoré zvyčajne postačujú na plnenie cieľov v krátkom časovom období (dni, maximálne niekoľko rokov).

Poznámka: Ak hovorím o raste cirkvi, nemám na mysli iba početný rast jej členov, čo je často jediný ukazovateľ úspešnosti tzv. marketingovo-orientovaných zborov.

Firma pracuje na komerčnom princípe, jej hlavným cieľom je vytvoriť zisk, a za týmto cieľom sú vo firme definované zdroje a metódy (výrobné a administratívne procesy), ktoré slúžia na dosiahnutie týchto cieľov. Jedná sa o zdroje finančné (napr. peniaze), materiálne (napr. stroje), a tiež o zdroje ľudské. Vzťah zamestnanec-zamestnávateľ je na báze vzájomnej výhodnosti na komerčnom princípe. Už len využitie tejto – vo firme bežnej – terminológie je však v zbore nemysliteľné.

Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia. A nikomu na zemi nehovorte: Otec! lebo jeden je váš Otec, ten nebeský; a nedávajte si hovoriť: Vodcovia! lebo jeden je váš Vodca, Kristus. A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom. Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený. Mt 23,8-11

Podľa Augsburského vyznania viery z roku 1530 je cirkev zhromaždením všetkých veriacich, kde sa evanjelium čistotne káže a velebné sviatosti sa prisluhujú podľa evanjelia. Veriaci kresťan túži po čítaní a prijímaní Slova Božieho a po spoločenstve s inými kresťanmi. Tam nie je potrebné aplikovať nejakú inú formu svetskej motivácie resp. pravidlá tímovej práce, aby sa títo ľudia zišli a spoločne pracovali na Božej Vinici. Apoštol Pavol povzbudzoval k práci na Božom diele, a poukazoval na to, že každý niečo koná, ale v konečnom dôsledku Boh dáva vzrast. To znamená, že títo pracovníci vedia pre koho pracujú, a prečo to robia. To potvrdzuje aj podobenstvo o rozsievačovi, ale s tým, že je potrebné dobre zvážiť čo rozsievame – či je to Slovo od Boha alebo od ľudí.

Zaujímavé je aj porovnanie toho, čo motivuje ľudí zo sveta a pravidiel Božieho kráľovstva, tak ako ich opísal Pán Ježiš v podobenstve o robotníkoch na vinici. Tu sa môžeme dočítať o tom, že Pán najal do práce prvých robotníkov ráno, druhých poobede a tretiu skupinu až o piatej hodine večer, takže pracovali iba hodinu. Z nižšie uvedeného textu z evanjelia podľa Matúša jasne vyplýva rozdiel medzi systémom hodnôt ľudí zo sveta a veriacich kresťanov, ktorý zásadným spôsobom určuje ich motiváciu k práci na Božej vinici:

Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. A keď dostali, reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými, [lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených]. Mt 20, 8-16

A čo je teda odmenou za prácu na Božej vinici? Pán Ježiš v závere podobenstva o bohatom mládencovi odpovedá na Petrove vyznanie „Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa!” v evanjeliu podľa Marka takto:

Niet nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium, žeby nedostal sto razy toľko: teraz v tomto veku - keď aj s prenasledovaním - domy a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však večný život. Mnohí prví budú poslední a poslední prví. Mk 10, 28-31

Takáto cirkev je potom, tak ako to povedal jeden brat z Čiech, pôrodnicou ďalších kresťanov, teda privádza ďalších ľudí k Bohu. Neverím, že akékoľvek spojenie ľudí na základe svetských metód, môže takéto spoločenstvo nahradiť, pretože mu chýba to podstatné – požehnanie Ducha Svätého.

Môžeme tu snáď hovoriť iba o napodobenine, ktorú veľmi výstižne nazval pastor David Wilkerson vo svojej kázni „Proč svět nenávidí křesťany“ falošným obrátením (5):

- - - začiatok citátu - - -

„Nuže, existuje taková věc jako falešné obrácení. Ježíš varoval farizeje: „Běda vám, zákoníci a farizeové, vy pokrytci, že obcházíte moře i souš, abyste obrátili jednoho člověka na víru, a když se tak stane, uděláte z něho syna pekla dvakrát více, než jste sami“ (Matouš 23:15).

Tohle jsou silná slova, ale přicházejí od Pána samotného. A Ježíš tato slova adresoval horlivým Židům, kteří obraceli ostatní na víru. To byli bibličtí učenci, muži, kteří znali Písmo.

Možná si říkáš: „Cožpak to, co tu Ježíš řekl, může vůbec připadat v úvahu? Jak by mohli ti, kdo usilují o obracení lidí na víru, způsobit, že se ztracení dostanou do mnohem horšího stavu?“

Ježíšova odpověď je následující. Když říkal: „Pokrytci!“, prohlašoval o farizejích: „Vaše ovoce je zlé.“ A varoval je: „Proto dostanete těžší rozsudek“ (23:14).

Farizejové, ke kterým se Ježíš obracel, se zabývali více množstvím, než aby se starali, zda v lidských srdcích dochází k pravému obrácení. Ježíš jim ve skutečnosti říkal:

„Zamykáte nebe pro své takzvaně ‚obrácené.‘ A to se děje proto, že ve svém vlastním životě nemáte žádné slovo od Boha. Jdete do tak extrémních praktik při plánování, jak činit obrácené. Ale pravdou je, že lidem, kterých se dotknete, zamykáte nebe.“

- - - koniec citátu - - -

Ako už je spomenuté aj vo vybranom citáte, ak zavedieme svetskú teóriu a spôsoby v zbore, výsledok sa naozaj začne viac podobať svetu. Dbá sa viac na počty zúčastnených (a iné krátkodobé, povrchné a falošné ciele), a na úspech toho ktorého „manažéra“, ako na život podľa Božích požiadaviek na človeka. Vzťah zamestnanec-zamestnávateľ je tiež podobný ako vo firme (niečo za niečo) – zamestnanec (návštevník zboru) v tomto prípade „získava“ popri minime Slova Božieho (často so zlým výkladom alebo nevhodným použitím) svetskú zábavu, modernú hudbu, najnovšie poznatky a knihy z psychológie (8), atď. Ako je už uvedené vyššie, je však veľmi nebezpečné vychádzať v ústrety požiadavkám ľudí zo sveta, a vzbudzovať v nich klamné nádeje o ich zbožnosti, keď sa tu nikde nehovorí o základnom predpoklade spasenia, a to o uvedomení si vlastnej hriešnosti a o pokání.

„Čudujem sa, že od Toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, sa tak rýchlo odvraciate k inému evanjeliu, ktoré ani nie je iné evanjelium. Sú však niektorí, čo robia zmätok medzi vami a chcú prekrútiť evanjelium Kristovo. Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval (iné) evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, - nech je prekliaty! Ako sme prv povedali, aj teraz znovu hovorím: ak vám niekto zvestuje (iné) evanjelium miesto toho, ktoré ste prijali, - nech je prekliaty!

Veď či prehováram ľudí alebo Boha? Alebo či sa snažím ľuďom ľúbiť? Ak by som sa ešte (chcel) ľúbiť ľuďom, nebol by som služobníkom Kristovým. A oznamujem vám, bratia, že evanjelium, ktoré som zvestoval, nie je podľa človeka. Lebo ani ja som ho neprevzal od človeka, ani som sa mu nenaučil, ale (som ho prijal) zjavením Ježiša Krista.“ Gal 1,6-12

Práve vyššie uvedené kompromisy pri výklade Slova Božieho, a ich miešanie so svetskými náukami však v skutočnosti bránia duchovnému rastu členov zboru. To sa na druhej strane musí odraziť aj v práci zboru ako celku, kde čo sa rozsieva to sa aj žne. Celý kolotoč svetskej zábavy sa roztáča znovu a znovu, avšak za vynaloženia nemalých finančných prostriedkov. Za takýchto okolností už asi nikoho neprekvapí citát z manažérskych príručiek, kde sa uvádza, že „na úspešnú evanjelizáciu sú potrebné peniaze“. Tento pomýlený názor je však daný spájaním evanjelizácie so svetskou zábavou, pretože veľa misionárov v chudobných krajinách je jasným príkladom toho, že kľúčové pre účinnú evanjelizáciu je Božie požehnanie a spoliehanie sa na Pána Boha. Peniaze sú akurát potrebné na svetskú zábavu, ktorá sa aplikuje s cieľom prilákania, a bohužiaľ často aj udržania veľkého počtu členov.

My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktoré učí Duch. A tak duchovné posudzujeme duchovne. Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. 1. Kor 2,12-14

Ak si v krátkosti zosumarizujeme (iba niektoré) takto svetsky doporučené postupy pre rast cirkevných zborov dôjdeme k tomu, že pre „efektívnu evanjelizáciu“ je (okrem iného) potrebné najmä budovanie vzťahov, nekonfliktný prístup a peniaze. Na splnenie týchto predpokladov sú opäť k dispozícii ďalšie návody a systémy. Tu je však namieste otázka, na čo a na koho sa spoliehame – či je to Pán Boh a Jeho požehnanie, ktoré nám vždy vytvorí na našu prácu tie najlepšie podmienky (či už sa tieto týkajú vzťahov, múdrosti čo hovoriť a konať alebo aj materiálneho zabezpečenia), hoci tieto často ani my sami nechápeme, ale s radosťou prijímame:

„Požehnaný Hospodin, lebo mi predivne prejavil milosť v čase súženia.“ Ž 31,22

„Ó Hospodine, Ty si môj Boh, budem Ťa vyvyšovať a oslavovať Tvoje meno, lebo si uskutočnil predivné plány, od pradávna verné a pravé.“ Iz 25,1

alebo sa spoliehame na „štatistikou preverené“ svetské náuky, kde nás však pred takýmto prístupom Biblia jasne varuje:

„Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou, ale jeho srdce sa odvracia od Hospodina.“ Jer 17, 5

„Kto sa spolieha na svoj um, je pochabý, ale kto chodí múdro, ten sa zachráni.“ Pr 28, 26

Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci. Ž 146, 3

- - -

Môže byť pravdou, že mnoho kresťanov neslúži v kňazskom úrade, ale nemôžeme povedať, že nepotrebujeme ďalšie štúdium Biblie! Pán Ježiš povedal, že je to chlieb, na ktorom žijeme, a teda nemôžeme mať nikdy dosť tejto duchovnej potravy na učenie. Potrebujeme neustále štúdium Biblie!

Je psychológia veda alebo náboženstvo?

Hoci sa zdá, že používanie matematických metód posúva psychológiu do vedeckej úrovne, práve spôsob získavania informácii a ich interpretácia vzbudzuje aj vo vedeckých kruhoch pochybnosti o vedeckom prístupe v tejto oblasti. Podobne sa rôznia aj názory na účinnosť psychoterapie, kde na základe informácii z vedeckých seminárov prevláda skôr skeptický názor. Za takýchto okolností je však šokujúce, že napriek tomuto hodnoteniu z vedeckých kruhov sa poznatky a metódy z psychológie a psychoterapie začínajú masívne aplikovať v niektorých cirkevných zboroch. Tieto zbory sa takto otvárajú svetským náukám, ktoré sú naviac prepojené s novodobými pohanskými trendmi ako je NewAge, resp. s východnými náboženstvami.

Ako príklad je možné uviesť už spomínané zbory v USA: Willow Creek, Saddleback Church California, a tiež Crystal Cathedral, kde je kazateľom Robert Schuller, známy aj ako otec marketingovo-orientovaných zborov, ktorý (zrejme na základe poznatkov z psychológie) tvrdí, že to čo mnohí kresťania potrebujú je viac sebaúcty. To je v zjavnom protiklade s Božím slovom, kde sa naopak píše o potrebe zaprieť seba samého, a vyvýšiť Pána Ježiša Krista (tak ako hovorí Ján Krstiteľ: „On musí rásť, a ja sa umenšovať”). V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj ďalšie nebiblické názory Roberta Schullera, kde napr. tvrdí, že Pán Ježiš Kristus nie je jedinou cestou do neba.

Pri zohľadnení vyššie uvedených pochybností o vedeckom prístupe, vzhľadom k záberu psychológie, ktorá definuje metódy, postupy a vlastný rebríček hodnôt, môžeme konštatovať, že tieto poznatky sú často prijímané skôr vierou (ako napr. homeopatia), a teda sa tu jedná o snahu vytvoriť novodobé náboženstvo. A keďže vychádza z poznatkov sveta, nie je pochýb, že sa jedná o náboženstvo pohanské, ktoré je v protiklade ku kresťanstvu. To potvrdzujú aj názory ľudí, ktorí stáli pri zrode psychológie ako bol Sigmund Freud, ktorý považoval náboženstvá za zavádzajúce (kde ich ohodnotil ako vtieravú neurózu ľudstva), a tiež Carl Jung, ktorý zas všetky náboženstvá posúval skôr do mytologickej roviny. Podľa Victora Von Veizsaeckera bol však práve Carl Jung prvý, ktorý usúdil, že psychoanalýza patrí do sféry náboženstva (3).

Veľmi výstižne túto tému sumarizuje autor v článku (2):

„Evidentne, ak nevenujeme pozornosť Božiemu slovu, je to preto, že mu neveríme. Zbor je povolaný nasledovať Ježiša, nie svet. Hoci žijeme vo svete nepatríme svetu. Preto každý kňazský úrad Tela Kristovho musí byť založený na Božom slove, a nesmie sa pokúšať zahŕňať filozofie, teórie a techniky z tohto sveta. Ak členovia zboru túto filozofiu sveta neodmietnu, budú ju odrážať vo vlastnom živote.

Z tohto dôvodu radšej pime z prameňa živej vody, ktorá prúdi z Ježiša, než z deravých cisterien psychologických systémov.“

Viac informácií o tejto téme nájdete v zozname odkazov na použité články (2) a (3).

Zhrnutie

Výsledok neuváženého využívania svetských metód v cirkvi nemôže priniesť nič iné ako:

• zmenu spoločenstva veriacich na všeobecné spoločenstvo ľudí založené na vzťahoch a tímovej práci (uspokojenie sa zo seba samého a z príslušnosti k skupine ľudí – postačuje vylúčenie osamelosti)
• uprednostnenie vzťahov pred pravdou Božieho slova (forma ovplyvňuje obsah)
• kazateľ (alebo skôr manažér resp. facilitátor) sa pri budovaní zboru (tímu) bude viac spoliehať na instantné a rýchle (hoci povrchné) výsledky svetských metód ako Slova Božieho
• bude sa propagovať falošná a povrchná sebaúcta namiesto úprimného pokánia a odovzdania svojho života Pánovi Ježišovi Kristovi
• pôsobenie a dary Ducha Svätého, ktorý ako jediný môže spôsobiť skutočnú zmenu človeka na obraz Boží (zmena celého človeka zvnútra), budú nahradené zavedením a školením štandardných noriem správania podľa tohto sveta (povrchná zmena zvonku)
• členovia zboru budú viac závislí na vodcovi a zábavnej forme ako na Bohu a jeho Slove (1)
• budú hovoriť o viere a o Bohu, ale bude to iný boh než akého poznáme z Biblie – boh podľa predstáv týchto ľudí

Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. Mt 7,15-18

Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo, tak, aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho. J 15,16

Niekto by v tejto súvislosti možno mohol namietať, že sa jedná o užitočnú pomôcku pri zvestovaní evanjelia. Tu je však potrebné si uvedomiť, že sa jedná o spoliehanie sa na múdrosť ľudskú a nie na múdrosť Božiu, a že, ako už bolo spomínané vyššie, použitie takýchto svetských metód ovplyvňuje aj obsah, ktorý je pomocou týchto metód zvestovaný. Z biblického pohľadu, namiesto odovzdania sa do Božích rúk a vedeniu Duchom Svätým sa tu naopak posilňuje rozhodovanie subjektívne – človek na základe získaných poznatkov sám zhodnotí situáciu, a opäť sám sa rozhodne použiť určitú metódu (na zvládnutie danej situácie). Biblia však na mnohých miestach jasne poukazuje na márnosť a nedostatočnosť ľudského mudrovania:

Nech sa nikto neklame! Ak si niekto z vás namýšľa, že je múdry v tomto svete, nech bude bláznom, aby bol múdry. Lebo múdrosť tohto sveta je bláznovstvom pred Bohom. Veď je napísané: On chytá múdrych v ich chytráctve. A zase: Pán pozná myšlienky múdrych, že sú márne. 1. Kor 3, 18,20

Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu - znie výrok Hospodinov. Jer 9, 22-23

A ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený, moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. 1. Kor 2,3-5

Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie nepoznal nikto, iba Duch Boží. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktoré učí Duch. 1. Kor 2, 10-13

Tu si dovolím tvrdiť, že manažérske a iné svetské metódy odvádzajú pozornosť od toho čo je naozaj dôležité na iné nepodstatné veci, čo vyplýva z obmedzeného a veľmi povrchného hodnotenia situácie. To v konečnom dôsledku spôsobí, že použité metódy na riešenie problému spôsobia iba krátkodobé a nedostatočné (ak vôbec nejaké) riešenie. Ak by som to mal prirovnať k lekárskej vede, tak sa jedná o použitie utišujúcich prostriedkov proti bolesti tam, kde je potrebné nasadiť okamžitú a efektívnu liečbu, a kde oddialenie tejto liečby môže spôsobiť ešte ďalšie problémy.

Podobná situácia hrozí pri liečbe vždy, keď sa lekárovi nepodarí zistiť skutočnú príčinu ochorenia. Ako príklad je možné uviesť liečenie kožnej infekcie, kde táto je iba vonkajším prejavom iného vážnejšieho ochorenia. Ak túto situáciu prenesieme do duchovnej oblasti, práve použitie svetských metód často zvádza k podobnému (povrchnému) prístupu – pochabému sa spoliehaniu na svetské náuky a vlastné schopnosti, než na vyučovanie a vedenie Duchom Svätým. V Biblii je však jasne uvedené, že skutočnú zmenu môže spôsobiť iba Boh, ak sa človek úplne odovzdá do Božích rúk, a umožní očistiť srdce človeka od všetkých neprávosti a hriechu. Iba vtedy ak si naplno, s Božou pomocou, uvedomíme svoju hriešnosť môžeme pochopiť veľkosť Božej milosti a lásky, ktorej sa nám dostalo v Božom Synovi a našom Pánovi Ježišovi Kristovi.

Hľaď teda na dobrotu a na prísnosť Božiu; na tých, ktorí padli, sa vzťahuje Božia prísnosť, na teba sa však vzťahuje Božia dobrota - ak zotrváš v dobrote; inak budeš aj ty odťatý. Oni však ak nezotrvajú v nevere, budú vštepení. Lebo Boh má moc zase ich vštepiť. R 11, 22

Na záver

Manažérske metódy je možné zaviesť v komerčnej firme, neziskovej organizácii, ekologickom združení, vojenskej jednotke, združení poľovníkov a podobne, t.j. v akejkoľvek svetskej inštitúcii. Z toho vyplýva, že sa jedná o združenie ľudí, a teda o horizontálnu štruktúru. Pri používaní týchto metód v cirkvi však netreba zabúdať, že v duchovnej oblasti sa jedná o vertikálny rast (spoločenstvo s Bohom), a že rýchly nárast počtu členov zboru nemusí nič hovoriť o jeho duchovnej úrovni. Naopak, keď v zbore získajú prevahu neveriaci (návod pre kurzy Alfa, Garry Cox: treba prehodnotiť pohľad na účasť neveriacich v zbore), môže naopak dôjsť k stagnácii aj u tých členov zboru, ktorí majú skutočný záujem o duchovný rast.

Ak sa pozrieme na rozsah ponúkanej literatúry, existujú 100-vky strán ako budovať skupinky projektového typu, kurzy Alfa, Omega, rast zborov saturáciou atď. Pýtam sa koľko času majú tí, ktorí tieto metódy študujú, na čítanie slova Božieho? Nie je to v zjavnom kontraste s prístupom k Slovu Božiemu, tak ako ho poznáme napr. u Kristíny Royovej? Ona mala iba základné vzdelanie, ale kým vyšla Biblia v slovenčine už ju mala prečítanú 49x v kraličtine. A čo to prinieslo pre jej život a životy ľudí v jej okolí, koľko požehnania od nej mnohí ľudia prijali, to vieme všetci.

„Hospodine, moje srdce nie je pyšné a moje oči nie sú hrdé; nejdem za veľkými cieľmi, ktoré sú pre mňa predivné. Veru, upokojil som si dušu, utíšil ju.“ Ž 131,1-2

Druhou cestou je prehnané štúdium svetských metód (psychológie, či už priamo, alebo cez jej aplikáciu v marketingových resp. manažérskych metódach), ktoré však môžu spôsobiť iba povrchnú (hoci rýchlu) zmenu správania človeka (známe leštenie nádoby), avšak bez zásadnej zmeny obsahu. Môžu priniesť klamlivé uspokojenie sa so sebou samým, a zastaviť tak toľko potrebný duchovný rast (kde je potrebná úplná pokora a odovzdanie svojho života Pánovi Ježišovi Kristovi).

Alebo vypestujte dobrý strom, i jeho ovocie bude dobré; alebo vypestujte planý strom, i jeho ovocie bude plané; lebo strom poznať po ovocí. Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dobré, keď sami ste zlí? Lebo z plnosti srdca hovoria ústa. Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého pokladu. Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň. Lebo pre svoje slová budeš ospravedlnený a pre svoje slová budeš odsúdený. Mt 12,33-37

Skutočnou príčinou využívania svetských metód je však nedôvera Pánu Bohu. Dať sa viesť Pánom Bohom vyžaduje pokoru, trpezlivosť a uši na počúvanie. Každý ma uši, ale nie každý počuje. V evanjeliu podľa Jána sa môžeme dočítať „Keď vyženie všetky svoje [ovce], ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas“. Ale čo robia tí, ktorí nepočujú? Nájdu si metódu, môžeme povedať aj urýchľovač (podobne ako to urobila Sára alebo Saul), ale to nie je Boží hlas ani Božia cesta. Je tu snaha mať výsledky rýchlo, byť rýchlejší ako Boh. Izaiáš o týchto ľuďoch napísal:

V obrátení a upokojení bude vaša záchrana, v utíšení a dôvere bude vaša sila.

Keďže tieto metódy sú založené na svetských náukách, ich spojenie so Slovom Božím je často iba násilné cez subjektívny výklad resp. relativizáciu Slova Božieho. To je však už cesta úplne opačným smerom, keďže práve Slovo Božie nám slúži na to, aby sme rozlišovali čo je dobré a čo zlé, aby sme odlíšili správnu náuku od bludov. Tu si dovolím tvrdiť, že mnohé techniky vyučované na manažérskych školeniach by v svetle Biblie neobstáli (viď. názov jednej z prednášok manažérskych schopností: Manipulácia, nátlak a klamanie v profesionálnej praxi). Človek, ktorý sa sám snaží určiť rozumnú mieru preberania týchto metód do svojho správania je veľmi podobný alkoholikovi, ktorý aj pri silnej závislosti stále tvrdí, že on to zvláda, on to má pod kontrolou ...

Cirkev Kristova nepodlieha v žiadnej dobe módnym trendom, ale nesie posolstvo, ktoré nemôžme zredukovať alebo k nemu primiešať niečo nové (ľudské). Ak si však preštudujeme históriu cirkve zistíme, že v skutočnosti sa tu nejedná o módny trend, ale je to stále ten istý duch, ktorý sa snaží ničiť cirkev už od počiatku.

Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete! 1. Pt 5, 8-9

Akú cestu si vyberieme my to je na každom z nás. Avšak je úplne jasné, že iba Slovo Božie má moc skutočne, do hĺbky zmeniť motívy a konanie človeka, na obraz Boží.

Nech nám všetkým Pán Ježiš Kristus pomáha, aby sme sa rozhodli správne.

Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký. Mt 7,24-27

Autori: Jaroslav a Ľubomíra Mervartovi.
Dátum: 4.3.2006