Pozrime sa do Božieho slova čo to znamená mať rád. Mať rád človeka. Mnohí ľudia majú radi svoje rodiny, priateľov. Kvôli nim sú ochotní klamať, zavádzať len, aby vyzerali pre svetom dobre. Ta ľudská láska má však veľké trhliny. Je zameraná len na seba a na tých, ktorých si človek vyvolí, alebo kto je z jeho krvi. V prvom rade máme radi seba, potom blížnych. Ostatní nám majú len slúžiť k dosiahnutiu toho po čom túžime? Tým sa však človek obmedzuje. Lebo mať rád niekoho je schopnosť a cit daný nám od Pána Boha k milovaniu všetkých ľudí.

Tak Pán Boh miluje všetkých ľudí. Preto nám znie Jeho slovo, ktoré hovorí: Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ J3,165 Boh miluje človeka. A každý má u Neho rovnaké práva na Jeho pozornosť, na Jeho prítomnosť. Ale máme aj povinnosť žiť podľa Jeho slova. Už nie podľa tela, ale podľa Ducha.

Mať rád to nie je schopnosť s nadhľadom sa prizerať na hriech milovanej osoby, na nelásku a pritom nenapomenúť zo strachu straty lásky tých druhých. Mať rád to znamená starať sa o život tak, aby som sa obetoval pre dobro iného. Kvôli „dobru“ svojich deti, sa rodičia často snažia ospravedlniť ich zlé konanie, ba aj poprieť v snahe zachovania dobrého mena.

Boh však nie je taký. On nekryje svoje deti v hriešnom konaní. Práve preto, že Mu patríme, máme byť takými ako je On. Svätí. Nemáme výhodu aj keď sme Jeho deti. Ani my kresťania nemáme dovolené hrešiť, konať zle, ubližovať. Pán Boh vyzýva svoje deti k náprave ciest. Nehľadá spôsob ako to vykonané zakamuflovať pred ostatnými.

Lebo tu ani nejde o ostatných. Ide o toho, ktorý sa prehrešil. Pán Boh vyzýva cez svojho Syna: “ Usilujte sa vchádzať Tesnou bránou.“ To je výzva ku konaniu toho, čo nie je populárne vo svete, ale je to správne. Ak miluje rodič svoje dieťa nech sa ho usiluje vychovávať v bázni Božej, aby to jeho dieťa vedelo prevziať zodpovednosť za svoje činy. Čestne sa vedelo postaviť danej skutočnosti a vedieť priznať: „Pane zhrešil som.“

Mať niekoho rád znamená snahu vynakladanú na jeho zdokonaľovanie sa. Mať rád znamená priať tomu druhému bezhriešnosť. Nejde o sliedenie a nachádzanie vín na človeku. Všetci sme zhrešili a nemáme slávy Božej. Ale ide o čestný postoj k inému človeku. O úctu k naším blížnym a blízkym, aby sme si ich natoľko dokázali ctiť, že nedovolíme, aby pre svoje konanie zahynuli na veky. Zakrývanie previnení to nie je láska. To je cesta do zatratenia. Zakrývanie hriechov spôsobuje hnilobu svedomia a mysle, a vedie k skazenosti spoločnosti v ktorej žijeme. Tu teda nemôžme hovoriť o skutočnej láske. Ako sa teda máme radi? Nevidíme si ani smietku v oku, ale iným hádžeme brvná svojich previnení pod nohy? A potom híkali pohoršene: „vidíte, padli“. Len nedopovieme, že našou vinou sa toto stalo. Že sme stratili lásku k Bohu, k sebe aj blížnym.

Čo znamená pre kresťana to: Mám ťa rád? Máme radi opravdovo a skutočne?

Ježiš sa pre dobro ľudí obetoval na kríži. Obetujeme sa my pre dobro ľudí? Pre také dobro, ktoré ich zachraňuje pre večnosť? Chápeme, že - mať rád - to je poslanie Božích ľudí. Nik nevie zvestovať evanjelium ak nemá rád človeka. Keby nemal rád nezvestoval by - Kristus vás miluje a chce vám odpustiť. Máme radi len tak, že povieme iba tú prvú časť vety - Kristus vás miluje? Alebo máme radi dokonale, keď dopovieme aj tu druhú časť vety – chce vám odpustiť.“ Žijeme z odpustenia Kristovho a milosti Božej. Keď to vieme verím, že budeme zvestovať každému celé evanjelium. Ježiš hovorí: „choďte a čiňte mi učeníkmi ...“

Najväčšie dobro pre človeka je, keď nájde Spasiteľa svojej duše. To je to skutočné - mať rád. Dať svoj život za dobro. Udialo sa, raz na Golgotskom kríži, keď Ježiš, Boží Syn zomieral za každého človeka, aby sme poznali, že nás niekto má skutočne rád, a aby sme aj my tak vedeli mať radi ľudí okolo seba. Hriechy sú odpustené kajúcemu človeku. Nezakrývajme, ale volajme k pokániu. Majme radi tak, aby naši blížni nezahynuli, ale získali večný život, poznajúc Pravdu, Ježiš Krista, ktorého postoje a život sú pre nás vzorom skutočného záujmu o človeka a skutočnej lásky.

Autor: Ľubomíra Mervartová
Dátum: 15. marec 2013, Mengusovce