Stará zmluva je bohatou studnicou mnohých múdrych rád . Len také Príslovia - koľko poučenia a praktických vecí pre život veriaceho človeka. Keď sa len pozrieme na vzťah muža a ženy, či spolužitie v rodine. Pisateľ Prísloví nám predostiera rady a napomenutia potrebné aj pre dnešnú dobu, aby ľudia duchovne aj morálne ozdraveli .

V našej modernej spoločnosti, keď sa spolunažívanie muža a ženy v manželstve pokladá za staromódne a zväzujúce, a rady a poúčania z Biblie sa berú podobne, je potrebné aj kresťanov znova a znova vyučovať Božím pravdám, aby ich život svedčil o tom, že Boh a Ježiš Kristus po ktorom majú meno, im nie je neznámy.

Viac sa však dbá na rady psychológov, ako na to, čo je v Biblii. Pozrime sa na vzťahy medzi mužom a ženou, manželkou a manželom a vztiahnime k nim text z Prísloví z 20. kapitoly a 6 verša, kde čítame zaujímavé slová

„Mnohí sa chvália svojou dobrotou, ale kto nájde spoľahlivého muža?“ - Aké je to veľmi príznačné pre dnešnú dobu - koľkí sa chvália, akí sú dobrí, láskaví a pod. „Ale kde a kto nájde spoľahlivého muža?“ - Ak hovoríme o manželstve a vzťahoch medzi mužom a ženou, tak zaiste každá žena kresťanka ak má muža, o ktorom vie vyznať: „môj muž je spoľahlivý“, tak je to niečo veľmi dobré. Vyznáva tým, že má muža, ktorému sa dá dôverovať. A dôvera tá je pre manželstvo dôležitá.

Všetky sľuby povedané v deň sobáša nie sú frázou, a mali by sme ich brať veľmi vážne. Povedali sme ich pred svedkami a pred Pánom Bohom. A predsa, kresťania sa rozvádzajú, tak to čítame v správach. A to je hanba pre cirkev. Muž opúšťa svoju manželku, manželka svojho manžela. Deti sú ako na trhovisku, komu ich prisúdia.

Slobodní kresťania si môžno povedia, že je asi lepšie byť sám, ak to takto má vyzerať s manželstvom kresťanov. Ale, čo keď majú v srdci túžbu po svojej holubici, alebo jeleňovi ako poeticky nazýva Veľpieseň ženu a muža? Na myseľ príde aj otázka z nášho textu v Prísloviach. Kde nájsť spoľahlivého muža? Kde nájsť spoľahlivú ženu? Úprimne veriacich ľudí , spoľahlivých v svojom konaní a viere. Muža či ženu, ktorí nechcú žiť na divoko, ale hoci je to dnes na posmech, v čistote čakať na toho svojho milého, či milú. Pán Boh požehná, vypočuje modlitby a pošle do cesty človeka. A je kresťanská svadba. Modlitby, sobáš v kostole, žehnanie. A o pár rokov rozvod?

Ako je to v našich kresťanských manželstvách na Slovensku? Asi tak, ako aj inde vo svete. Podľa miery spoliehania sa na Božiu pomoc stojíme ako verní, alebo neverní aj v tom najužšom vzťahu. Bolo by zaujímave zistiť, koľko z celkového počtu rozvodov je rozvodov, kde sú obaja kresťanmi. A keď sa už rozvádza kresťan, skutočne bol na to tak vážny dôvod, že už nebolo cesty späť? Možno bol. A možno ani nie, len sa pri všetkých povinnostiach a záľubách vo vzájomnom vzťahu zabudlo na Pána Boha. A tak pomaly mizla dôvera, porozumenie, láska ... a riešenie? Rozchod. Smutné, ale skutočné. Realita života. Milý už nie je milým a milá milou. Hľadajú si iného milého, inú milú, alebo sa sami v zraneniach trápia nad tým, čo sa to vlastne stalo.

Iný prípad opúšťania daných manželských sľubov je, keď si žena, či muž nestráži svoje srdce. Postupne si pripúšťa k svojmu srdcu niekoho, kto z ním trávi viac času, kto je aktívnejší a pod. ako jeho partner. Keď muž kresťan zabúda na svoju manželku a otvára srdce inej. Po čase sa dostáva do stavu, keď hoci to vie, ale v skutočnosti zabúda, že je manželom, manželkou niekoho komu sľúbil vernosť a lásku do konca života. Ako Kristom vykúpení zabúdajú na slova Písma keď ich upozorňuje:

„Hlbokou jamou sú ústa cudzích žien, spadne do nej ten, na koho sa hnevá Hospodin.“ Pr 22,14

„Lebo neviestka je jamou hlbokou a cudzia žena úzkou studnicou. Aj ona strojí úklady ako lúpežník a medzi ľuďmi rozmnožuje neverných.“ Pr 23, 27-28

„Avšak ten, kto cudzoloží so ženou, nemá rozum; chce si zničiť život, kto tak činí.“ Pr 6,32

Viac dbajú na slová toho, ku ktorému chcú teraz priľnúť srdcom, ako na slová svojho manželského partnera. Rozviesť sa nechcú, lebo si zvykli na určitý štandard, ale sú svojmu manželskému partnerovi neverní. Vo svojom srdci už nazývajú holubicou inú, ako svoju manželku. A ženy milého iného muža, ako svojho manžela. Myseľ týchto neverných ľudí blúdi, a sníva svoj nový sen života. Musíme podotknúť dvojakého života. Navonok, pred svetom usporiadaného. A v skrytosti život a vzťah s iným, ako manželským partnerom, ktorý úplne ovláda vôľu človeka, ktorý si nestrážil svoje srdce. Po čase vyjde najavo každý skrytý nemanželský vzťah, a zničí všetko krásne, čo Boh požehnal. Je veľmi smutné, ak zrazu jeden z partnerov zistí, že milota toho druhého bola len hraná, aby zakryla neveru. Manželstvo je vzácny Boží dar pre ľudí. Majme múdrosť kresťania a neničme tento dar.

Na záver slová z Pr 7,4: „Povedz múdrosti: Ty si moja sestra! Rozumnosť nazývaj svojou známou, aby ťa chránili od inej ženy, od cudzej ženy.“ Zaiste je potrebné, aby si aj ženy tieto slová vztiahli na seba, a nerobili zo svojho srdca a života autostrádu, po ktorej sa môže preháňať ktokoľvek.


Autor: Ľubomíra Mervartová, ev. farárka
Dátum:  30.7.2008, Mengusovce