Milí kežmarskí veriaci! Keď ma oslovil brat senior s požiadavkou, aby som napísala článok k Pamiatke reformácie na tému: „Čo by nám chcel reformátor cirkvi Martin Luther povedať dnes“, na myseľ mi prišla len jediná veta: „Dr. Martin Luhter, by nám dnes, do dnešnej doby nič iné nepovedal, len to, čo obhajoval celý svoj život, a o čom sa nám je potrebné učiť, lebo ako evanjelici toho málo poznáme a málo sa držíme Lutherovho odkazu.“ Čítajte preto Lutherove spisy, spisy reformátorov! A tu by sme mohli skončiť s celým článkom. Aby však niekto nechápal a nepovažoval Luhtera ako náš úkryt, za ktorý sa vraj chceme skrývať, možno treba aj v dnešnej dobe – viac ako inokedy, vrátiť sa k jeho učeniu, jeho teológii, jeho osobnej viere, ktorou Luther žil, o ktorú tak veľmi zápasil a ktorú obhajoval pred celým svetom.

K spáse je dôležité poznanie Pravdy

V prvom rade treba povedať, že Martina Luthera nepokladáme za modlu, ale za zbožného človeka, ktorého hodno nasledovať pre jeho pochopenie viery v Pána Ježiša Krista. V otázke obrany viery a učenia evanjelickej cirkvi a. v. sa totiž máme čo od neho učiť aj dnes. A nie je možné, tomuto – z milosti Božej odvážnemu človeku, v kontexte Božej cirkvi pôsobiacej tu na zemi, uprieť popredné miesto ohlasovateľa, zástancu a obrancu Božích právd.

Ak hovoríme o tom, akú vieru v Pána Boha vyznávame dnes, niekto možno povie: „To je pre farárov, teológov, oni to študovali, nech tak veria, my nemusíme všetko vedieť.“ Iste, všetko človek vedieť nemusí, ale ak je veriaci kresťan, podstatu či základy našej viery musí poznať. K tomu nás vedie i Luther – ísť k podstate viery, ísť k základom spasenia a tomu zodpovedá aj 5 téz Lutherovej reformácie: Sola Scriptura (jedine Písmo), Solus Christus (jedine Kristus), Sola Fide (jedine vierou), Sola Gracia (jedine milosťou), Soli Deo Gloria (Jedine Bohu sláva). K poznaniu a skúmaniu nás vyzýva aj Božie slovo, aby sme sa napokon držali len toho, čo je dobré pre kresťana. Skúmaním, či skutočne tak Písmo hovorí, ako počúvame hovoriť či čítať iných v chrámoch, alebo na spoločných zhromaždeniach veriacich, sa prejavuje aj naša úprimnosť k Božím veciam. Nie, čo zbožne a pekne znie, ale čo je Božia pravda slúžiaca k spáse človeka, to je dôležité. Preto Luther napísal Malý katechizmus, aby rodičia vo svojich domácnostiach vyučovali svoje deti správne o Bohu. Toto by mohol byť ďalší odkaz Luthera: „Otcovia, mamy učte svoje deti Božím slovám a úcte k Bohu, vo svojich domácnostiach.“

Ako prísť k viere dnes?

Dnešná doba so svojimi obrovskými možnosťami ohlasovania evanjelia by mala byť dobou veľkého počtu veriacich. Je to však tak? Dnes máme Bibliu v rodnej reči a napriek tomu niektorí tvrdia, že nie je zrozumiteľná, že ju treba prepísať do dnešného jazyka. Sme ako v Babylone. Napriek tomu, že hovoríme po slovensky a máme Bibliu v rodnom jazyku, predsa sú námietky o nedorozumení. No zaiste, Božie slovo sa totiž stáva zrozumiteľným len vtedy, keď srdce človeka príjme Krista. Bez Ducha Svätého, ktorého Boh dáva svojim deťom, nedosiahneme porozumenie ani v otázke chápania textov Písma. Kristus strháva závoj neporozumenia, a nie prispôsobovanie sa ľudskému zmýšľaniu a svetskému vyjadrovaniu. Redefinovanie slov s iným významom ako udávajú pôvodne preklady Biblie odvádza od poznania Boha. Lutherov odkaz dnešku by som zhrnula do slov: Vykreslite ľuďom Krista pred ich oči, ako to urobil apoštol Pavel, priveďte ľudí ku Kristovi a Biblia sa stane pre nich knihou života a nie nezrozumiteľnou knihou z minulosti. Ďalší Lutherov odkaz by mohol znieť: Dajte ľuďom do rúk Bibliu v rodnej reči a modlite sa za to, aby Boh vstúpil do ich života, a oni prídu k poznaniu pravdy.

Pre všetkých, ktorí uverili v Krista v neskoršom veku je tu poznanie, že Martin Luther do svojich asi 21 rokov nemal Bibliu ani v rukách, pretože nebola dostupná obyčajným ľuďom. Stretol sa s ňou až v kláštore pri štúdiách. Je to veľká milosť, že mi si Bibliu môžeme kúpiť dnes za pár eur oproti tej veľkej cene v čase Lutherovho života. Nikdy teda nie je neskoro siahnuť po tej neznámej knihe – Biblii, a objavovať Božie plány pre svoj život.

Ako prišiel k viere v Božieho Syna Luther a ako zistil, že aj jeho Boh miluje?

Luther je príkladom toho, ako si Boh povoláva obyčajného človeka k sebe. Počas hroznej búrky v lese, sa študent Martin zaväzuje Bohu, že ak prežije, pôjde do kláštora. Človek v ťažkých situáciách často niečo Bohu sľúbi a napokon to nesplní. Luther, ale zobral veľmi vážne svoje rozhodnutie, hoci to nebolo jednoduché. Kvôli tomu mal konflikt so svojim otcom, ktorý nechápal jeho počínanie. Veď ktorý otec by chápal to, keby jeho syn opustil štúdium práva a dal sa zatvoriť do kláštora. Týmto pre Lutherovho otca neprijateľným rozhodnutím však začali Lutherove krôčiky k poznaniu Boha. Aby sa Luther dostal k Božiemu slovu, viedol Boh jeho kroky do kláštora, odtiaľ na štúdia teológie. Luther sa pod vedením dobrého pozemského duchovného otca a čítaním Písma dostal k tajomstvám viery. Dobrý učiteľ a túžba po poznaní Boha priviedla M. Luthera k viere v Božieho Syna.

Odkaz pre dnešnú dobu je ten istý. Ak sa vydáš na cestu za Bohom, človeče, nebudeš to mať ľahké ani v rodine. Lebo kto pochopí dôležitosť duchovna pred matériou a potrebou zabezpečiť sa v tomto svete? Pochopí to len, človek ktorý našiel milujúceho Boha. Ak chceš poznať Boha, pamätaj, že bez Jeho slova Ho nespoznáš. Preto naša cirkev kladie taký dôraz na Písmo. Viera v Krista, človeka nezväzuje do samoty, kláštora ale chce sa zdieľať, to bol aj Lutherov prípad.

Len v Kristovi máme odpustenie hriechov

Luther svoju vieru praktizoval aj navonok a jeho misijným dielom bolo aj preloženie Biblie do nemčiny, aby ľudia rozumeli tomu, čo Pán Boh od nás chce, čo nám ľuďom odkazuje skrze Písmo. Láska k poznanej pravde, že len z milosti sme spasený skrze vieru v Pána Ježiša Krista ho viedla aj k láske k ľuďom. Zakladali sa školy, aby sa ľudia v rodnej reči a vo viere vzdelávali. Doba je dnes ťažká, ale pamätajme aj dnes na cirkevné školy. Ak naše srdce horí pre vieru v Ježiša Krista, nepusťme z rúk tu veľkú vymoženosť mať svoje školy a zápasme o ich prežitie a možnosť  tak ohlasovať a formovať podľa evanjelia naše mladé generácie v evanjelickej cirkvi a. v.. Mať svoje školy, svedčí o tom, že chceme mať výchovu našich deti založenú na hodnotách kráľovstva Božieho.

Luther nám tiež zanechal veľké dary v poznaní chápania sviatosti Krstu Svätého a Večere Pánovej. V prijímaní pod obojím, kde slová o chlebe a víne si môžeme prisvojiť pre svoj život, ako nebeské dary, dané nám v Ježišovi k životu viery.

Aj pre dnešok je odkazom všetkým hľadajúcim to, že niet inej cesty do neba, že nikto, jedine Ježiš Kristus je Cestou, Pravdou i Životom. A žiaden skutok nám nezabezpečí odpustenie hriechov a miesto v nebi. Jedine obeťou Ježiša Krista vydanou za nás na kríži, Jeho slávnym vzkriesením a jedine z  Božej milosti, sú nám – ľuďom, hriechy odpustené aj dnes v tomto treťom tisícročí.

Jediný cieľ – návrat cirkvi k pôvodnému učeniu

Luther našiel Boha v Písme a túžil potom, aby cirkev bola viac svätou a viac sa držala toho, o čom svedčí Písmo. Návrat cirkvi k svojmu pôvodnému určeniu – to bol jediný cieľ, o ktorý Luther v cirkvi zápasil. Aj dnes sa cirkev musí držať svojho pôvodného určenia – osláviť svojim životom Boha na zemi a ľudí privádzať k spaseniu. Kto chce obnovu v cirkvi musí byť sám Bohom obnovený k Božiemu obrazu, aby tak ako Luther v úprimnosti a čestnosti mal vieru, ktorá zachraňuje.

Materializmus a svetskosť v cirkvi Luthera pohli k protestu voči cirkvi a jej poriadkom. Preto si aj my, ako veriaci ľudia máme zhromažďovať svoje poklady v nebi a nie tu na zemi, kde sa pominú. Neklaďme ani dôraz na nepodstatné veci aby sme nestratili učenie Ježiša Krista, inak prestaneme byť cirkvou Kristovou. Luther túžil po tom, aby ľudia spoznali, aký je Boh. Zaiste by nechcel mať busty či sochy, ale viac by ho potešilo to, keby videl svojich nasledovníkov pevných vo viere v Ježiša Krista, ktorí dôverujú Bohu a Jeho večnému Slovu a vyznávajú v cirkvi i pred svetom dobré vyznanie viery.

Čím všetkým je Luther prínosom pre našu cirkev a vieru človeka si prečítate aj v ďalších článkoch tohto čísla nášho časopisu. Nech vám to slúži, milí bratia a sestry, na požehnanie a duchovný rast a tiež na hrdosť, že sme mali v cirkvi reformátora, ktorý miloval Boha, ctil Krista a ľudom to tajomstvo Božej milosti s láskou predkladal, ako vzácne dary, ktoré je potrebné prijať do svojho života.

Tomu ako kresťan verím, o to sa snažím v cirkvi doposiaľ. Spoliehajúc sa na Božie slovo a Božiu milosť vyznávam slovami Písma: „...ospravedlnení bývame zdarma z Jeho (Božej) milosti, skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi (R 3, 24). Spolu s Lutherom vyznávam počas mojej 15-ročnej služby v evanjelickej cirkvi a. v., napriek prenasledovaniam, že Krista sa je potrebné držať, Jeho slovu veriť a Duchom Svätým sa riadiť, aby Boh bol v nás a my v Ňom.