Ak sa aspoň trochu zaujímame o vývoj situácie na Slovensku, v Európe alebo vo svete nemôžeme prehliadnuť skutočnosť, že všade sa hovorí o kríze. Avšak nielen o kríze finančnej či ekonomickej, ale tiež o kríze hodnôt. Tá prvá, hospodárska kríza sa dá vyložiť aj ako normálny či prirodzený jav, ktorý z podnikateľského prostredia odstraňuje všetko nefunkčné a neefektívne – čo sa za roky nahromadilo, a na druhej strane zanecháva to čo je zdravé a funkčné. Čiže má na podnikateľské prostredie očistný účinok.

Sú tu však dve „ale“. Prvé sa týka toho, prečo sa v spoločnosti nahromadilo veľa skazeného či neefektívneho. Tu je potrebné jasne pomenovať príčiny, ktoré k tomu viedli, aby sme sa týmto problémom mohli vyhnúť v budúcnosti. Druhé „ale“ sa týka neštandardných zásahov do podnikateľského prostredia, kde štáty bránia bankrotu neefektívnych spoločností, napr. tých ktoré sú už „príliš veľké“. Ďalším problémom je deformácia ekonomického prostredia netransparentným rozdeľovaním „peňazí zvonku“ (napr. eurofondy), ktoré následne skresľujú pohľad na výkonnosť firiem na trhu. O sprievodnom korupčnom prostredí už bolo povedané v médiách či na rôznych konferenciách viac než dosť. Riešením je aby tieto peniaze prúdili skôr do infraštruktúry (chýbajúce či rozbité diaľnice či cesty, vybavenie miest a obcí), pretože v podnikateľskom prostredí často narobia viac škody ako úžitku.

Veľa podnikateľov však za vážnejší problém než hospodársku krízu považuje práve krízu hodnôt. A to práve tých kresťanských hodnôt, na ktorých bola celá západná civilizácia postavená, a na ktorých rástla. Dnes sa situácia vplyvom falošných sociálnych istôt, neúmerných zásahov štátu do podnikateľského prostredia, a úradníckym riadením „zo vzdialeného centra“, bez poznania situácie v jednotlivých regiónoch, výrazne mení. Pohľad na realitu je skreslený, a následne sú skreslené aj návrhy na to čo je potrebné riešiť a ako. Nie náhodou v takomto prostredí má často človek dojem, že krátkodobý prospech a špekulovanie je výhodnejšie než zásadový postoj, poctivá práca či snaha o osobný či profesný rast.

Ľudia dnešnej doby ako keby zabudli na to, prečo sa západná civilizácia rýchlo a úspešne rozvíjala, a dnes tieto základy začína sama spochybňovať. To pripomína známy kreslený vtip, kedy sa v korune stromu, medituje o tom, že tie korene nám netreba, vraj potom bude ešte lepšie. Relativizujú sa aj ďalšie hodnoty, nielen v štátnej a podnikateľskej sfére, ale v spoločnosti všeobecne. Prekvitá korupcia, vznikajú rôzne kauzy, nefungujú úrady, je slabá vymožiteľnosť práva, vo spoločnosti klesá formácia a poriadok, rastie rozvodovosť, rodičia nezvládajú výchovu detí a pod.

Kríza hodnôt je teda v spoločnosti realitou. Tu je však na mieste otázka, ako na tento stav reaguje inštitúcia, ktorá má byť nositeľom týchto hodnôt – kresťanská cirkev? Je si vedomá zmeny vývoja v spoločnosti, a ak áno, koná adekvátne? Alebo skôr vezie na voze sveta, kde je zatiaľ ešte stále vcelku dobre, a tak prečo to kritizovať? Prečo tento vývoj v spoločnosti neoznačíme ako reálny problém, a nemobilizujeme v snahe byť nositeľom zmeny – návratu k biblickým hodnotám ako základu spoločnosti?

Tu sa dostávame k otázke, aká je vlastne situácia v cirkvi. Na jednej strane vidíme vo svete, ale aj u nás inovátorov, ktorí vyzývajú k akcii, k snahe zmeniť stav, k priblíženiu sa neveriacim. Všetko by bolo v poriadku, ak by tá akcia či zmena bola biblická. Avšak za niekoľko rokov pozorovania zreteľne vidno, že sa nejedná o razantnú a biblickú obnovu na spôsob Eliáša, ale skôr o inšpiráciu a obdivovanie tohto sveta. Základom je používanie tzv. moderných „manažérskych metód“, ktoré sú často odvodené od populárnej psychológie, zvyčajne bez akéhokoľvek spojenia s Bibliou resp. hodnotami, ktoré vyznáva (tu je na mieste otázka kam to doviedlo podnikateľský sektor). Ďalej sa tu aplikuje „úžasná empatia“ pre neveriacich, kde sa skúmajú a plnia ich potreby (aké však má potreby človek zo sveta asi dlho hovoriť netreba). Táto „empatia“ je tak zvýrazňovaná, že človek má miestami dojem, že títo „novodobí evanjelizátori“ tento svet v skutočnosti skôr obdivujú, než by sa ho snažili zmeniť (čo žiaľ často vidno aj na praktikách, ktoré sami používajú). V snahe priblížiť sa neveriacim ľuďom a zároveň „neuraziť ich sebaúctu“ sa pri zvestovaní evanjelia vynecháva všetko, čo by „zákazníka“ mohlo pohoršiť, a tým pádom sa z evanjelia namiesto lieku stáva akási sladká limonáda, ktorá nielenže nevylieči, ale zároveň oklame, keď u neveriaceho navodí pocit falošnej istoty spasenia – bez náznaku pokánia, oľutovania svojich hriechov a zmeny doterajšieho spôsobu života.

Dovolím si však tvrdiť, že ani  druhá skupina nereaguje na zmenu situácie v spoločnosti adekvátne. Snaží sa síce držať biblického základu, jasne pomenovať a spochybňovať bludné smery v cirkvi, avšak to čo chýba je jasné pomenovanie negatívnych javov v našej spoločnosti a aktívna snaha o biblickú obnovu. Doba sa mení, a cirkev by mala rozumieť týmto zmenám, analyzovať problémy, ktoré so sebou prináša, a ponúkať trvalé a nemenné biblické hodnoty  ako základ pre človeka a spoločnosť – v každej dobe. Inými slovami, nezáleží či sa práca vykonáva manuálne ako pred 2000 rokmi, alebo sa dnes riadi cez tablet alebo smartphone, biblický základ pre dobrý vývoj človeka, vzťahov a spoločnosti je stále ten istý. Vďaka Bohu aj dnes môžeme vo svete vidieť kazateľov a zbory, ktorí takto postupujú a udržiavajú svetlo čistého evanjelia pre túto, ale aj pre ďalšie generácie.

V Biblii má nepochybne špecifické postavenie desatoro, ktoré je okrem Božieho návodu pre život zároveň aj akýmsi zrkadlom, ako žijeme svoj život vo svetle Božieho slova. Spomínam to preto, lebo skoro všetky negatíva, ktoré vidíme v dnešnej spoločnosti sú zároveň v protiklade práve s desatorom. To v kontexte vývoja spoločnosti jasne vypovedá o autorite a správnosti Božieho slova, a to nielen v oblasti Starého zákona, ale najmä vo svetle Novej zmluvy, ktorá nám zároveň ponúka návod, ako skrze pána Ježiša Krista nájsť cestu k pravde, láske, spravodlivosti a pokoju. Aj v tejto dobe, zvlášť v situácii v ktorej sa spoločnosť nachádza je potrebné sa vrátiť k čistému biblickému učeniu a jednoznačne sa dištancovať od nekalých praktík tohto sveta. Je potrebné neustále opakovať význam desatora, ale nielen formálne, ako sumy príkazov a zákazov, ktoré človeka zdanlivo iba obmedzujú. Je preto dôležité vyučovať a vysvetliť význam jednotlivých prikázaní, ako tých, ktoré sú z dlhodobého hľadiska pre človeka užitočné a prospešné. Tiež o dôležitosti vytrvať aj keď sme pokúšaní, a kontextu situácie veľmi nerozumieme, pretože Božia múdrosť je vyššia ako ľudská múdrosť, a Boží plán je vždy dokonalý. Často neskôr, v svetle iných skutočností,  tento význam pochopíme, a to na prospech svoj aj ľudí okolo nás.

Na troch príkladoch sa pokúsim krátko naznačiť prečo je téma desatora aktuálna aj dnes.

Určite nie je potrebné dlho hovoriť aký význam má prikázanie nekradnúť. Ak aj niekto prehliada tieto problémy v spoločnosti keď boli poškodení iní, určite sa bude dožadovať spravodlivosti v prípade ak sa jednalo o jeho samého. Potom už určite budeme počuť „takto to predsa nejde, takto sa nič nedá vybudovať...“.

Druhým príkladom môže byť cudzoložstvo. Snáď ani dnes nik nepochybuje o tom, že pre zdravý vývoj a výchovu detí, a tiež pre spolunažívanie manželov je rodina tým najlepším miestom. A práve v tejto oblasti môže nevera rozbiť viac ako si zvyčajne daná osoba v príslušnej chvíli vie predstaviť. Ruší integritu a svedomie jednotlivca, ale aj kvalitu manželského vzťahu a funkčnosť rodiny. 

Tretím príkladom môže byť príkaz „nevysloviť falošné svedectvo“. Je úplne jasné, že ak by sa to dialo na súde, tak sa vo väzení môže ocitnúť nevinný, a naopak zlodej ostáva na slobode. Podobne nie je dlho potrebné hovoriť o tom, koľko škody vedia narobiť nepravdivé či vymyslené obvinenia šírené po dedinách cez metódu JPP (jedna pani povedala), alebo nebodaj cez média...

To sú len tri stručné príklady stálej aktuálnosti príkazov desatora, a iba niekoľkých dôvodov prečo sú tak potrebné pre zdravé fungovanie spoločnosti. Tých príkladov a možností zdôvodnenia a vysvetlenia desatora je nepochybne oveľa viac, ale to už je výzvou nielen pre kňazov, ale pre všetkých veriacich. 

Aj napriek tomu, že túto dobu je možné charakterizovať tým, že sa opúšťajú Božie princípy pre život človeka, kde človek chce byť Bohom, je možné aj dnes nájsť niektoré nové možnosti a ako osloviť neveriacich, a  prezentovať tak nadčasovú a univerzálnu pravdu Slova Božieho pre život každého z nás, pre celú spoločnosť. Potrebujeme lepšie poznať Božie slovo, aby sme vedeli odlíšiť čo je Božie a ľudské, a pevne sa ho držali v našom srdci. Iba vtedy vidíme veci také aké naozaj sú, a vieme na to s Božou pomocou správne reagovať. 

Nech nám k tomu náš Pán Ježiš Kristus pomáha. Amen

Autor: Jaroslav Mervart
Dátum: Apríl 2013, Mengusovce