Blog v priamom prenose: Konferencia Reveal v zbore Willow Creek

Konferencia Reveal v zbore Willow Creek - Prvý Deň
14. Október 2008

Dnes a zajtra sa chystám navštíviť konferenciu Reveal v zbore Willow Creek. Na rozdiel od iných bloggerov, ktorí sem prišli, chcem spracovať kritickú analýzu informácií prezentovaných na konferencii.

1. Prvý dojem z Willow Creek – jedným slovom, honosné (veľkolepé). Toto miesto je OBROVSKÉ. Vybavenie javiska - zariadenie, obrazovky s vysokým rozlíšením - je identické resp. prevyšuje vybavenie, ktoré používajú najlepšie rock and roll skupiny na svojich vystúpeniach po celom svete.

2. Bohoslužby – som unavený rock and roll-ovou hudbou skupín chvál a ich bezduchým opakovaním 7/11 'piesní chvál' (piesne so 7 slovami, ktoré sa opakujú 11x). Namiesto toho, aby som sa postavil a predstieral, že sa zúčastňujem 'bohoslužieb' s ostatnými návštevníkmi, sedím a pracujem. Vyzerá to tu ako zábava. Jeden chlapík na mňa hodil pohľad, akoby som bol pohan a svätokrádežník. To je irónia. Podľa mňa sú oni svätokrádežníkmi.

3. Vodca chvál iba prečítal verš z knihy Zjavenia a potom povedal, „ CÍTIM ako nás Boh volá, aby sme sa k nemu vrátili.“ Veľmi ma nahnevalo, keď niekto prečíta úryvok z písma, a potom nás presmeruje k tomu, čo on 'cíti', že Boh hovorí do jeho srdca. Odkedy ľudské pocity nahradili Slovo Božie? Je to nevhodné, manipulatívne a nesprávne.

4. Na pódium nastúpil Greg Hawkins.

Všetci sme dostali interaktívne klávesnice, ktoré nám umožňujú okamžite odpovedať na otázky/prieskumy. Zúčastnil som sa mojich prvých troch prieskumov vo Willow Creek.

Konferencia Reveal sa teraz dopracovala k východiskovému bodu, kde métou je pomôcť ľuďom, ktorí sú vzdialení od Boha stať sa Božími učeníkmi.

Hawkins definuje učeníka ako niekoho, kto „Miluje Boha a Miluje Ľudí“ (definícia je založená na zákone).
Od cirkevných aktivít sa predpokladá vytvorenie participácie (zapojenia), ktoré vytvára učeníkov.
Hawkins tvrdí, že model aktivít nefunguje. Aktivita nepredikuje učeníctvo.
Hawkins tvrdí, že intímnosť, nie aktivita je to, čo vytvára učeníkov.

Poznámka na okraj - na majetku Willow Creek som nevidel ani jediný kríž.

5. Na pódium vystúpil Bill Hybels, aby rozprával o zmenách vo Willow Creek.

Hybels varuje, že táto konferencia je výzvou pre ľudí, že im 'zamotá hlavy', a že niektorých zraní. Tvrdí, že väčšina ľudí chodí na konferencie, ktoré potvrdzujú to, čo už robia. Hybels vyhlásil, že táto konferencia je výzvou, spochybnením spôsobu, ktorým mnohí návštevníci pracujú v zbore.

Hybels upozorňuje všetkých, že vodcovia zboru budú skladať účet pred Bohom, ako vedú svoje zbory.
Fíha. Hybels priznáva, že to zbabral. Úprimne priznal, že zaviedol metódy na riadenie kňazského úradu, ktoré nefungujú.
Hybels práve povedal, že na to, aby bolo možné ľudí previesť cez rôzne fázy rastu, je potrebná 'vysoká miera angažovanosti s Bibliou'.
Hybels priznal, že ich kázanie vo Willow neponúkalo typ biblickej angažovanosti, ktorú na Krista zameraní ľudia potrebujú.
Hybels ma prekvapil koncentrovaným prístupom, ktorý zastáva veľa kresťanov, keď tvrdia, že najväčší rozdiel existuje medzi 'Ľuďmi, ktorí sú blízko ku Kristu' a 'na Krista zameraných Ľudí'.

To je pokorný a kajúci Hybels. Fakticky sa postavil proti povrchným a na seba zameraných kresťanov.
Avšak pozor, práve urobil prepojenie na (ďalšiu tému) 'duchovné disciplíny'.

Komentár – Je povzbudzujúce počuť od jedného z popredných pionierov (zavádzania) metód zameraných na hľadajúcich (seeker-sensitive), ako popiera tieto metódy. (Tie metódy, ktoré odviedli dospelých kresťanov preč od cirkve, kvôli ich povrchnosti a skutočnosti, že tieto metódy NENASÝTIA Božiu ovečku.) Je povzbudzujúce počuť, že Hybels sa postavil za naplnenie potrieb zrelých, na Krista-zameraných, kresťanov. Diabol je (však) vždy skrytý v detailoch, a tak som zvedavý čo budem od nich počuť.

Prestávka.

Keď som sa prechádzal cez areál budovy počas prestávky zaujalo ma, že tu pastori nenosia kňazské golieriky. Tieto vymenili za nové uniformy, ktoré sa skladajú z imidžových nezasunutých košieľ, odfarbených vlasov na spôsob ježka, a okuliarov aké nosí Rob Bell (jeden z predstaviteľov hnutia Emergent Church – pozn. prekladateľa).

Nezvyčajný poznatok – našiel som tu jedného chlapíka z hnutia Emergent Church (vynárajúce sa zbory), ktorý sa považoval za neo-rehoľného (neo-monastic), a bol oblečený v mníšskom habite (naozaj).

Bohoslužby pokračujú druhou časťou: zvoní mi v ušiach po rockovej verzii „This Little Light of Mine“.

6. Na pódium sa znovu vracia Greg Hawkins.

Hawkins hovorí, že cieľom je pomôcť ľuďom podnietiť rast. Všetko je to o pohybe, o aktivitách (It is all about movement).
Päť najdôležitejších vecí, ktoré podnietia duchovný rast (podľa výskumu):

Čítanie a uvažovanie nad Bibliou je najvýznamnejší urýchľovač osobného duchovného rastu
Osvojenie si základných kresťanských názorov (presvedčení) je kľúčové pre tých, ktorí sa nachádzajú v ranných fázach duchovného rastu (Ľudia musia už na začiatku rozumieť náuke o Trojici).
Osobné duchovné cvičenia sú stavebnými blokmi pre život človeka, ktorý je zameraný na Krista
Služba je naviac podnecujúca (urýchľujúca) skúsenosť, ktorú môžu zbory poskytnúť
Duchovné spoločenstvo je nevyhnutné a mení sa z organizovaného na organické

Čo ľudia požadujú od zboru:

Pomôcť mi lepšie do hĺbky pochopiť Bibliu 87% (prieskumy ukazujú, že (veľa) zborov po celej krajine to nerobí správne)
Pomôcť mi vyvinúť osobný vzťah s Kristom 86%
Zabezpečenie dobrých programov pre deti 85%
Vyzývať ma k rastu a viesť moje ďalšie kroky 83%
Zabezpečovať presvedčivé (pôsobivé) bohoslužby 80%

Nasleduje prípadová štúdia zo zboru Discovery v Orlande, Florida ktorú predniesol pastor David Loveless.
(poznámka prekladateľa: metodika, metodika, metodika - stručný popis je možné nájsť v pôvodnom článku v angličtine)

...

Komentár autora recenzie:

1. To vyzerá ako nejaký druh farmárskych high-tech techník pre duchovný rast.

2. Táto mantra „Všetko je to o aktivitách - It is all about movement.“ mi ide na nervy. Zaváňa viac skutkami, ako pokáním a vierou. Je to high-tech verzia na zákone založeného posvätenia. Jej problémom je, že môže vytvoriť falošný pocit istoty resp. bezpečia pri vyhodnocovaní vašich výsledkov prieskumu zameraného na duchovný rast.

3. To sa pletie (resp. je to v rozpore s) organickou podstatou Tela Kristovho. Naozaj sú tu v skutočnosti iba 4 druhy ľudí v zbore? Môže sa jednať o novú a nebezpečnú formu redukcionizmu.

...

Začína sa poobedňajšia sekcia. (Je počuť viac hlasných piesní od skupín chvál. To určite každého vytrhne z poobedňajšej kómy. V ušiach mi znova zvoní. Mal som si zobrať štuplíky do uší.)

Prečo sa títo ľudkovia zbavili slova „Kresťan“ v prospech výrazu „Kristov nasledovník“? Niečo bolo vypustené z ich náuky a teológie. Podľa toho, ako používajú výraz Kristov nasledovník, to nevyzerá ako synonymum slova Kresťan. Pokúšajú sa odlíšiť seba samých od kresťanov.

Na pódium sa znovu a znovu vracia Greg Hawkins

Objavenie efektívnej zborovej praxe (metód)

… [stručný text je možné nájsť v pôvodnom článku v angličtine] ...

Hawkins predstavil štyroch rôznych pastorov, ktorí to, podľa konferencie Reveal, robia správne. Jeden z pastorov povedal, že je učeníkom (učiteľa prosperity), ktorý je Dr. Fred Price.

[Záver komentáru prvého dňa. Nasleduje preklad dvoch príspevkov z diskusie k článku.]

Príspevok č.1: Komenár k prvému dňu konferencie, nick Mr. Seeker Sensitive

Zatiaľ je veľká (konferencia) Reveal (Zjavenie) veľkým sklamaním.

Ako bývalý vodca v zbore Willow Creek, pre ktorý mám stále veľký rešpekt, som smutný, keď vidím vo vyššie uvedenom texte na tomto blogu , že od môjho angažovania sa v závere dekády 80-tych rokov sa nič nezmenilo.

Vtedy tiež, Hybels vážne hovoril na tému „pravých“ kresťanov, ktorí neboli zameraní na seba, ale skôr „Úprimní k Bohu“.

Vtedy tiež Hybels zdôrazňoval modlitbu a Bibliu a rôzne druhy duchovných cvičení obhajovaných Richardom Fosterom ako základ pre „Chodenie s Bohom“. (Niektoré z „duchovných cvičení“ Richarda Fostera až príliš pripomínajú východné meditácie resp. praktiky týchto náboženstiev všeobecne – poznámka prekladateľa).

Vtedy tiež Hybels zdôrazňoval potrebu zapojiť sa do Nového spoločenstva (New Community) presunom z Milosti k rastu (Grace to Growth) k (malým) Skupinkám (Groups) k Darom dávania (Gifts to Giving).

Vtedy boli tiež vo Willow Creek „aktivity“ na preberanie ľudí z víkendových služieb „pre hľadajúcich“ na stredno-týždňové služby zamerané na „rast“ k „zodpovednosti malých skupiniek“ k „duchovným darom“ a „účinnej evanjelizácii“ so zámerom prispieť k práci zboru, a takto pôsobiť na svet.

Vtedy sa tiež vo Willow Creek spoliehali na prieskumy podobné ako Reveal na odvážne odhalenie svojich problémov - čo je dosiaľ, podľa môjho názoru, najvýznamnejšie svedectvo zboru v tomto svete, kde sa problémy zametajú pod koberec.

Problémom je to, že všetko čo Hybels a Hawkins a ich spoločníci hovoria – zatiaľ – nie je vôbec odlišné od toho, čo sa vo Willow Creek vždy robilo. Je to len druh náladovosti typu „(urob to) ešte raz s precítením“. Viac sa snaž. Viac sa angažuj. Lepšie trénuj (pripravuj).

Niečo s týmto stavom nie je v poriadku.

A to, v čom je chyba, je modloslužba, daná prehnaným uctievaním miestneho zboru ako nádeje pre svet. To je úloha, ktorú môže naplniť iba Pán Ježiš Kristus.

Vyzerá to tak, že Willow Creek, a rozsahom menší Saddleback, stále presadzujú názor, že všetky veľké Božie podujatia (hnutia, aktivity) vychádzajú (vyžarujú) z miestneho zboru. Problémom je to, že Hybels a Warren otvorene propagujú využívanie „najlepších techník“ (best practices) z teórie manažovania firiem a marketingu s cieľom podporiť rast ich zboru, kde následne tieto výsledky označujú za prácu Ducha Svätého.

Hmmm.

Pri všetkom čo bolo povedané, Hybelsovi a Warrenovi patrí uznanie za ich záslužnú a namáhavú prácu pri prezentovaní niektorých skutočných lekcií Kresťanstva 401 v priebehu uplynulých rokov. Myslím si, že veľa kritikov prehliadlo to, že tieto posolstvá prišli v pôvodnej forme Kresťanstva 101. Obzvlášť vtedy, keď veľa „hlbšie“ zameraných pastorov predvádza ich pokročilé pochopenie starovekej hebrejčiny a gréčtiny v zložitých a obsažných posolstvách tak, že tieto v konečnom dôsledku nespĺňajú ani teóriu Kresťanstva 101.

Je veľmi zlé, že tieto perly sa strácajú vo cieľavedomej snahe Willow Creek a Saddlebacku „prenášať koncepty“ do iných zborov, uprednostňujúc tak médium (prostriedky) pred posolstvom. Pretože cesta, ktorou sa to ponúka je, že „všetko je o Mne“, o Zbore, ktorý je dôsledkom jeho zakladateľov a vodcovských schopností.

Posted by: Mr. Seeker-Sensitive | October 14, 2008 at 03:06 PM

Druhý deň začal skoro 60 minútami veľmi emocionálnej a manipulatívnej časti „chvál a uctievania“, ktorý bol vyplnený emocionálnym pocitom úzkosti, prižmúreným obočím, slzami a smerovaným rozjímaním o tom, čo Boh „hovorí vo vašom srdci“ o veciach, „ktoré potrebujete zmeniť“, ktoré vyvrcholilo cvičením, v ktorom sme boli vyzvaní napísať, čo sme „zažili“ počas trvania bohoslužieb.

Zažil som pre uši bolestivé, až príliš dievčensky zjemnené 7/11 spevy, a veľký hnev vyvolaný v situáciách, keď pastor zaobchádzal s časom na určeným na bohoslužby ako so skupinovou terapeutickou seansou. Zažíval som skutočný hnev vždy, keď som počul niekoho tvrdiť, že Boh k ním hovorí, a že oni „zdieľajú“ čo im Boh povedal, akoby to bolo zajedno s Božím Slovom.

Zažil som čisté sklamanie a zachvátil ma pocit, že vyskočím z kože, ak by som mal počúvať ďalšiu minútu pastorovho príhovoru, ktorý sa niesol v sentimentálnych terapeutických tónoch doprevádzaných jemnou hrou na klávesy v pozadí. Ako je možné, že sa skupinová terapia, emocionálne a manipulatívne zážitky „z bohoslužieb“ stali štandardným a prevládajúcim pohľadom na bohoslužby?

Nastal čas, aby ľudia vyjadrili pochybnosti o tejto 'bohoslužobnej' paradigme. Táto paradigma dáva dôraz na 'zážitok'. To je NESPRÁVNY dôraz.

Táto recenzia konferencie Reveal iba potvrdzuje trend, ktorý marketingové zbory dlhodobo sledujú. Zatiaľ čo v náznakoch sa môže javiť snaha prehodnotiť niektoré postupy resp. používanú metodiku (najmä z príhovoru Billa Hybelsa), následný obsah konferencie to bohužiaľ nepotvrdzuje. Ak uvedené kritické hodnotenie stavu je myslené vážne, mám pocit, že jeho autor(i) si neuvedomujú skutočnú hĺbku resp. rozmer problémov, čomu následne odpovedajú iba kozmetické zmeny používanej metodiky, resp. ako píše bývalý člen zboru Willow Creek, iba snaha o väčšie (ľudské) úsilie pri jej aplikácii v zbore. To je samozrejme málo, keďže skutočný problém leží skôr v mechanickom prístupe k evanjelizácii, ktorá následne skôr vyzerá ako „high-tech verzia na zákone založeného posvätenia“, ktorá „viac zaváňa skutkami, ako pokáním a vierou“.

Veľkým problémom, ktorý môžem potvrdiť aj z osobnej skúsenosti zo Slovenska, je unifikácia a primitívne (mechanické) uplatňovanie naučenej metodiky počas služieb Božích či skupiniek, kde je snaha vyvolať simulované emocionálne zážitky, ktoré zrejme majú spôsobiť „riadenú zmenu“. Samozrejme, že sa jedná o nezmysel, pretože je to práve objektívna kázeň slova Božieho, ktoré má moc zmeniť život človeka. To potvrdzuje v závere príspevku ako autor recenzie, tak aj autor príspevku, keď píše, že v týchto zboroch „namiesto toho, aby hľadajúcich vybavili (Slovom Božím, resp. „celou výzbrojou Božou“ ) na cestu svetom tam, kde nás Ježiš volá, aby sme pri tejto ceste rástli, volajú rôznych kresťanov na rovnakú, unifikovanú cestu duchovného rastu“. To je však v skutočnosti už popretie významu Slova Božieho a moci Ducha Svätého, ktoré môže spôsobiť zmenu života neveriaceho človeka, resp. jeho ďalší rast vo viere. O to väčšia viera je naopak vkladaná do spomínanej formy podania, čo potvrdzuje snaha o emocionálnosť, (skupinovú) terapiu a zážitkovosť, a tiež o aplikáciu do detailov naplánovanej metodiky, čo je však iba úbohá náhrada toho čo sa z pôvodného kresťanstva vypustilo. Celý výsledok vhodne opisuje komentár časopisu American Demographics z roku 1999, ktorý tvrdí, že ľudia sú dnes:

„ … zameraní na duchovnosť, nie náboženstvo. Za touto zmenou je hľadanie skúsenostnej viery, náboženstva srdca, nie hlavy. Je to náboženské vyjadrenie, ktoré zľahčuje náuku a dogmu, a oddáva sa priamemu zážitku božskosti – či sa to volá “Duch Svätý” alebo “vesmírne vedomie” alebo “pravé ja”. Je to praktické a osobné, viac o redukcii stresu ako o spasení, viac terapeutické ako teologické. Je to o tom cítiť sa dobre, nie byť dobrý. Je to rovnako o tele ako o duši. Niektorí marketingoví vodcovia to nazývajú 'priemysel na zážitky' “.

Zatiaľ čo je dobrou správou to, že Pán Boh si používa aj niektoré posolstvá (z tých, ktoré sú verné podaniu Biblie) aj z týchto zborov, ako problematický je tu jasne opísaný ďalší rast vo viere, čo je však pre nového veriaceho veľmi dôležité. Vo svedectve bývalého člena tohto zboru sa v praxi iba potvrdzujú slová Garryho Pritcharda, ktorý v zbore Willow Creek dlhodobo pôsobil, a ktorý hovorí: „Iróniou je, že zatiaľ čo Bill Hybels evanjelizuje ľudí zo sveta ku kresťanstvu, zároveň „evanjelizuje“ kresťanov späť ku svetu. Zatiaľ čo 10% nových návštevníkov sa posúva bližšie ku kresťanstvu, 90% kresťanov v zbore sa posúva viac k psychológii a svetu.“ To je veľmi vážne tvrdenie, ktoré je dôsledkom

Najmä posledné tvrdenie môže v praxi spôsobiť veľmi závažný rozdiel, ktorý sa dá napr. prirovnať k rozdielu medzi

Ak poukazujeme na rozdiel medzi skutočným a umelým kresťanstvom (často sa používajú termíny ako platonická náhrada resp. karikatúra kresťanstva), je tu potrebné spomenúť práve zdroj, presvedčenie alebo motív, na základe ktorého konáme. Pastori Warren, Hybels a mnoho ďalších sú často nazývaní aj tzv. motivačnými rečníkmi (motivational speaker). Avšak čo osoží ľudská motivácia (povzbudzovanie) k skutkom a prejavom viery, bez skutočnej viery v Ježiša Krista, ako svojho Spasiteľa? Ak evanjelium nie je zvestované verne, a nie je centrálnym bodom programu bohoslužieb (teda vecou, na ktorú je kladený najväčší dôraz), najmä z dlhodobého hľadiska sa čiste ľudská motivácia (a tiež zážitkovosť) míňa účinkom. Zlyháva vtedy, keď je človek čo len na chvíľu - od skupinky resp. kazateľa - odstavený, a tiež zlyháva v kritických situáciách, kde nestačí. Dá sa to napr. prirovnať k trvalému pripojeniu zariadenia na elektrickú sieť, a na druhej strane k zariadeniu pripojenému na baterky. Zatiaľ čo to prvé bude bežať stále, to druhé skôr či neskôr skončí. Ak by sme použili, podobne ako autor článku, podobenstvo k potrebnej duchovnej potrave, tak je úplne jasné, že pre Božiu ovečku je potrebná pravá a výdatná duchovná potrava (Slovo Božie a pôsobenie Ducha Svätého), a nie jej umelá (svetská resp. ľudská) náhrada.

Využívanie svetských filozofií, ktoré sú založené najmä na povrchnej populárnej psychológii a povrchnom humanizme priamo ovplyvňuje obsah posolstva, ktoré sa v týchto zboroch zvestuje. Biblické témy, ktoré nie sú v priamom rozpore s týmito svetskými názormi, môžu byť prezentované viac či menej verne pôvodnej kresťanskej vierouke. Problém nastáva zvyčajne vtedy, keď je potrebné hovoriť o hriechu, pokání, pravde a spravodlivosti, čo z marketingového hľadiska (definovaného na základe potrieb neveriaceho človeka) nie je prípustné. To však jasne poukazuje na rozpor biblického a marketingového prístupu, ako na jeden zo základných omylov, ktorý vznikol pri preberaní svetských filozofií (zameraných na človeka) nekompatibilných s verným zvestovaním Slova Božieho (zameraným na poznanie Boha). V snahe spojiť nezlučiteľné dochádza k vynechávaniu „nepohodlných častí“ Biblie, účelovému vytrhávaniu biblických citátov z kontextu, resp. až k zmene biblických citátov napr. vydaním „iného, nového a moderného“ prekladu Biblie.

Garry Pritchard vo svojej štúdii o zbore Willow Creek napísal: „(Bill Hybels) „Neučí zdravé a bohaté evanjelium“, a nehovorí, že viera je všeliek. Skôr zdôrazňuje fakt, že „Boh chce pomôcť ľuďom k naplneniu života“, čiže hovorí o tom, čo typickému hľadačovi chýba v svetskom živote. To ale nie je dané tým čo sa učí, ale skôr tým čo sa (zo slova Božieho) vynecháva, aby v publiku ostala pozitívna predstava o Bohu. Napr. „tvrdú správu o Božom hneve za dedičný hriech ľudstva“ v kázni prakticky nepočujete.“

Podobný problém nastáva aj pri aplikácii ďalšieho marketingového nástroja, ktorým sú prieskumy, aké boli použité aj na tejto konferencii. Zatiaľ čo pri správne položených (biblických) otázkach je možné získať zaujímavé podklady napr. o stave zboru, problémom môže byť interpretácia resp. ďalšie využitie týchto poznatkov. Čo sa týka prieskumu o stave zboru, z vlastnej skúsenosti si dovolím súhlasiť s autorom príspevku, že výsledky takéhoto prieskumu môžu nastaviť zboru zrkadlo, v akom stave sa nachádza. Ak sa však napr. vedúci zboru pýtajú ľudí na to, čo od zboru očakávajú hrozí tu nebezpečenstvo, že činnosť zboru bude upravená podľa požiadaviek (aj neveriacich ľudí!), a teda je tu viac než jasné riziko odklonu od pôvodných biblických požiadaviek na činnosť zboru. Zatiaľ čo pri niektorých praktických otázkach to môže byť prínosom (pri kostole je potrebné nové parkovisko), pri duchovnom, vieroučnom smerovaní zboru je to neprípustné.

Práve na prehnané, nezmysluplné sledovanie požiadaviek a túžob neveriacich ľudí v niektorých marketingových zboroch veľmi presne poukázal (svetský!) časopis New Yorker, ktorý v podstate vyslovuje obavu nad tým, že tí, ktorí majú ľuďom ukázať cestu a smer – k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a pravým hodnotám pre život človeka, sa spreneverujú svojmu poslaniu, a v rámci ľahkej a širokej cesty sa nehanebne prispôsobujú tomuto svetu: „Kazateľ namiesto tohto aby dával pozor na svet, sa pozerá na mienku poslucháčov, pokúšajúc sa zistiť čo poslucháči chcú počuť. Potom sa to pokúša čo najlepšie napodobniť, a prináša svoj produkt na trh, kde sa ostatní snažia robiť to isté. Poslucháči, obracajúci sa na našu kultúru v snahe zistiť niečo o svete, zisťujú, že tu nie je nič, iba ich vlastné zrkadlenie. Nepreskúmaný svet je medzitým unášaný poslepiačky do budúcnosti.“

Vyššie uvedené postupy, ktoré sa odkláňajú od pôvodného kresťanského učenia, a ktoré si vystačia samé (manažérske a marketingové know-how), v podstate naznačujú výraznú zmenu smerovania kresťanských zborov. Do pozadia sa dostáva učenie o pokání a ospravedlnení, o zástupnej obeti a živote nášho Pána Ježiša Krista, a tiež potreba pôsobenia Ducha Svätého. Namiesto toho človek pyšne prevzal taktovku, a sám sa vybral na vlastnú cestu, ktorá je údajne identická s tou biblickou, ibaže lákavejšia, zaujímavejšia, zábavnejšia a tiež rýchlejšia (na výsledky netreba čakať, vyrobíme si ich na počkanie). Tieto instantné postupy postupne nahrádzajú pravú bohoslužbu a jej pôvodné ciele. Negatívne sa tu prejavuje ľudský pragmatizmus, ktorý z hľadiska človeka volí to, čo je pre človeka aktuálne dobré, príjemné a zaujímavé – čiže časné pôžitky, pričom biblické, často bolestivé a namáhavé smerovanie pre život človeka je často odmietané ako nemoderné a nepotrebné. Z biblie však vieme, ako takáto ľudská snaha (vládnuť nad sebou samým, riadiť svoj život resp. životy iných) zvyčajne končí, a koľko bolesti a utrpenia vie spôsobiť tým, ktorých oklamala a zviedla na nepravú cestu.

Tento trend potvrdzuje aj citát z prvého príspevku k článku, ktorý tento proces a jeho výsledok nazýva správne, a to „modloslužbou, ktorá je daná prehnaným uctievaním miestneho zboru ako nádeje pre svet. To je úloha, ktorú môže naplniť iba Pán Ježiš Kristus.“ Na falošný pocit ľudskej sebestačnosti poukazuje aj autorov komentár k pojmu Kristov nasledovník, ktorý v týchto zboroch nahrádza termín Kresťan, a ktorý je viac „založený na Panstve nášho životného kontextu, ako na kontexte života nášho Spasiteľa“. Výsledkom aplikovania psychológie, marketingu a manažérskych metód je znehodnotenie aj niektorých pozitívnych aspektov, ktoré sa vyskytujú v týchto zboroch, pretože ako autor uvádza, „uprednostňuje sa tu médium (prostriedky) pred posolstvom, a cesta, ktorou sa to ponúka je, že „všetko je o Mne“, o Zbore, ktorý je dôsledkom jeho zakladateľov a vodcovských schopností.“ Tu je na mieste varovanie pred prílišným priblížením sa náuke New Age, ľudskej všejednote a dokonalému ľudskému svetu (kde človek je bohom), kde často počujete volanie po jednote a vzťahoch, ale kde sa vôbec nespomína Božia pravda, svätosť, spravodlivosť a večné hodnoty Božieho kráľovstva.

Na záver spomeniem iba krátky komentár k opísanej „nálade“, ktorá sa udržuje počas služieb Božích, a ktorá sa dá charakterizovať slovami ako zábava, uvoľnenie, (skupinová) terapia, až príliš zjemnelé, neprirodzené správanie a zážitky. V jednom z grafických manuálov som čítal, že zvolený font (typ písma) má odpovedať obsahu článku. Dovolím si tvrdiť, že aj v kresťanstve má forma podania odpovedať zvetovanému obsahu. Môže sa jednať o množstvo kreatívnych spôsobov, kde kresťan môže prejaviť radosť, použiť vtipné alebo trefné podobenstvo, ale nie je možné napr. zachádzať do vulgarizmov resp. výsmechu. Podobne aj vytvorená atmosféra má odpovedať tomu, o čo sa tu jedná: bezpochyby o najdôležitejšie rozhodnutie v živote človeka, prípadne o život podľa kresťanských hodnôt, ktoré si človek zvolil. Ešte raz však pripomínam, že najdôležitejšie je správne stanovenie a usporiadanie priorít: verná kázeň Slova Božieho, prisluhovanie sviatosti podľa evanjelia, modlitba, a až následne (podružné) záležitosti týkajúce sa prostredia, formy podania, a pod.

Nasledujúci citát je prevzatý z rozsiahlej správy „Willow Creek: Conversion Without Commitment“ (Obrátenie bez vernosti, odovzdania sa, záväzku): „Zdá sa, že idea aplikovaná vo Willow Creek vôbec nemusí byť tak efektívna, ako sa na prvý pohľad zdá. Vytvorením nenáročnej viery, vedúci zboru možno iba zapredali svoje duše svetskej, konzumne zameranej civilizácii, ktorú sa snažia osloviť. S použitím svetských metód marketingu, manažmentu a psychológie zvestujú návštevníkom nekonfrontačné, zhumanizované evanjelium. Hoci môžu vytvoriť zážitky obrátenia, ich metódam chýba jasné oddelenie sa od iných náboženských a svetských smerov. Členom zboru chýba väčšia zodpovednosť na vyprovokovanie skutočnej zmeny života.“